Príčinu tohto javu vidí OSN v klimatických zmenách i ozbrojených konfliktoch v Afrike a na Blízkom východe, uviedla v piatok agentúra DPA. Správa OSN konštatuje, že v roku 2016 nemalo dostatok jedla 815 miliónov ľudí, pričom v roku 2015 ich bolo 777 miliónov.
Správa OSN o stave potravinovej bezpečnosti a výživy vo svete je výsledkom spoločného úsilia viacerých organizácií s celosvetovou pôsobnosťou. Píše sa v nej, že "ešte nie je jasné", či zvýšenie počtu ľudí trpiacich hladom je náhoda alebo začiatok nového trendu.
Zistené údaje sú však "veľkou výzvou" a varovným signálom, že splnenie záväzku medzinárodného spoločenstva, aby bol svet do roku 2030 bez hladu a podvýživy bude ťažké.
V absolútnych číslach najviac hladujúcich - 520 miliónov - žije v Ázii. V relatívnom vyjadrení je však kríza horšia v Afrike, kde je hladu vystavených 20 percent obyvateľstva - 243 miliónov ľudí. Vo východnej Afrike je počet hladujúcich ešte vyšší - až 33,9 percenta, konštatuje sa v správe.
Nárast počtu ľudí, ktorým hrozí hlad, badať v Južnom Sudáne, Somálsku, Jemene a na severovýchode Nigérie. Okrem vojen a útokov miestnych islamistických skupín má na zvyšovanie počtu ľudí vystavených hladu vplyv aj sucho a povodne, ktoré do istej miery súvisia aj s klimatickým javom El Niňo.
V správe sa tiež uvádza, že v kategórii detí do päť rokov je ich 155 miliónov príliš nízkych a 52 miliónov má príliš nízku hmotnosť, zatiaľ čo ďalších 41 miliónov detí na svete v tejto vekovej kategórii má nadváhu. Obezita je na vzostupe na celom svete a momentálne postihuje 13 percent celosvetovej populácie dospelých, čo je 641 miliónov ľudí.
Agentúry OSN tiež upozornili na skutočnosť, že 613 miliónov žien v produktívnom veku trpí anémiou, čo predstavuje riziko pre ne samotné, ale aj ich deti.
