Čo je najhoršie, kontaminačný mrak prúdi k Žitnému ostrovu a ohrozuje tak najväščie zásobisko pitnej vody v strednej Európe. To však nie je všetko. Ukázalo sa, že klincom do rakvy pre dôležitý zdroj môžu byť aj usadeniny, ktoré sa nachádzajú v zdrži vodného diela Gabčíkovo. Odpad, ktorý sa v nej nachádza, môže spôsobiť, že pitnú vodu si nakoniec budeme musieť vyrábať a zacvakáme za ňu viac.
V zdrži vodného diela Gabčíkovo sa nachádzajú tony nečistôt a usadenín, ktoré majú dopad na zdroje pitnej vody. Podľa poslankyne NR SR a členky výboru pre životné prostredie Anny Zemanovej dokonca tieto usadeniny obsahujú ťažké kovy, ktoré sú definované ako nebezpečný odpad. Vychádza z jednej z 19 podmienok pôvodného stavebného povolenia na dielo. „Tá hovorí, že medzi sedimentami, ktoré prináša Dunaj, sú aj kaly s vysokým obsahom nebezpečných látok, ktoré musia byť odťažené zo zdrže a umiestnené na skládku nebežpečného odpadu,“ vysvetlila s tým, že zdrž sa neprečisťovala ako mala.
Nový Čas sa obrátil na odborníkov. Hoci o prítomnosti ťažkých kovov v sedimentoch nevedia, ukázal sa iný problém, ktorému musia zdroje pitnej vody kvôli usadeninám čeliť. Sedimenty totiž spôsobujú, že vo vode je menej kyslíka. Ako vysvetlil riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Zsolt Lukáč, jeho nedostatok má za následok iné chemické zloženie vody, ktoré je hygienicky pre pitnú vodu neprípustné.
Ak by sme chceli takúto alebo povrchovú vodu, ktorá má ešte horšie chemické parametre, upravovať, potrebná je úpravňa vody. Je to však technologicky a najmä finančne oveľa náročnejšie. Buchnúť po vrecku by si potom museli najmä ľudia, ktorí vodu odoberajú. Podľa Lukáča by šla hore takmer o polovicu. Ako príklad uviedol porovnanie s východoslovenskými vodárňami. Kým cena za kubík v BVS je 1,1 €, na východe majú cenu za kubík až 1,5 € a to práve preto, že prechádza viacerými úpravami.
