Vyhlásila to v stredu Severoatlantická aliancia s tým, že skôr ešte môže zvýšiť bezpečnostné hrozby a vytvoriť rozkoly na ceste za globálnym jadrovým odzbrojením. Severoatlantická rada, orgán NATO s politickou rozhodovacou právomocou, vo vyhlásení uviedla, že spojenecké krajiny k dohode nepristúpia, pretože "prehliada reality čoraz náročnejšieho medzinárodného bezpečnostného prostredia".
"V čase, keď svet potrebuje zostať jednotný čeliac stupňujúcim sa hrozbám, predovšetkým vážnej hrozbe severokórejského jadrového programu, dohoda neberie do úvahy tieto naliehavé bezpečnostné výzvy. Kým budú jadrové zbrane existovať, NATO zostane jadrovou alianciou," uvádza sa vo vyhlásení NATO podľa agentúry DPA. Viac ako 120 krajín dohodu o zákaze jadrových zbraní v júli schválilo, zatiaľ čo krajiny vyzbrojené jadrovými zbraňami a ich spojenci s ňou nesúhlasili. V stredu ju štáty začali v newyorskom sídle OSN podpisovať.
Podporovatelia dohody tvrdia, že štáty by sa mali teraz snažiť o likvidáciu jadrových zbraní viac ako v minulosti v čase platnosti už takmer 50-ročnej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Nová dohoda vyžaduje od všetkých krajín, ktoré ju ratifikujú, že nebudú vyvíjať, testovať, vyrábať či inak zaobstarávať, vlastniť alebo hromadiť jadrové zbrane "za žiadnych okolností".
