Najviac sa venuje tvoreniu mozaík z kameňa, zo smaltu a zlata. Nikto iný u nás podobné diela netvorí. Umelca sme navštívili v jeho ateliéri v Starej Ľubovni, aby nás zasvätil do tajov starodávnej mozaiky. Pred vchodom do kláštora redemptoristov v Starej Ľubovni nás víta modrooký a usmiaty gréckokatolícky kňaz. Kamil Dráb nás vedie do vnútra novo vyzerajúceho kláštora. Sadáme si do hosťovskej izby a šikovný umelec začína svoje rozprávanie o sebe, mozaike, ktorá mu prirástla k srdcu, a nezvyčajnej pastoračnej činnosti.
„Je to už desať rokov, čo tvorím takéto diela. Dva roky ma jezuiti Čech Tomáš Špidlík a Slovinec Marko Rupnik zasväcovali do tajov mozaiky v Taliansku, ktoré je kolískou tohto umenia. V rímskom ateliéri Centro Aleti sme sa učili traja Slováci, no školu som, bohužiaľ, dokončil iba ja,“ prezrádza.
Umenie bohatých
Krátko pred návratom domov umelec riešil, čo bude ďalej. Spočiatku neveril, že by sa podobný druh umenia mohol uchytiť aj na Slovensku. „Ľudovo sa hovorí, že mozaika je umenie bohatých. To znamená, že je to technológia, pri ktorej je obrovské množstvo ľudskej práce, čo sa chtiac-nechtiac odrazí aj na cene. Okrem toho aj materiály na jej výrobu sú drahé.“
Kamila alebo dona Camilla, ako znie jeho umelecké meno, veľmi prekvapilo, keď krátko pred návratom na Slovensko dostal prvú zákazku na výrobu mozaiky. „Oslovili ma s realizáciou mozaiky v Chráme Premenia Pána v Spišskej Novej Vsi. Bola to naša doteraz najväčšia mozaika s rozlohou 430 m². Bral som to ako skúšku, pretože som začínal v podstate na zelenej lúke a hneď som mal spraviť takéto obrovské dielo. Keď tak spätne nad tým uvažujem, mali sme odvahu. Bežný človek si ani nevie predstaviť, koľko tisíc až desaťtisíc hodín sa musí tvorbe človek venovať, aby poskladal také veľké dielo. Trvalo nám to asi dva a pol roka,“ spomína s úsmevom. Postupne začali pribúdať ďalšie objednávky. „Dnes robíme mozaiky už 10 rokov a v podstate pracujeme bez prestávky. Popri práci riešim otvorenie umeleckého ateliéru tu v Ľubovni, popri ktorom by mala vzniknúť aj umelecká škola.“
Zlato a smalt
Materiály na mozaiky chodí don Camillo nakupovať do Talianska. „V širšom okolí taká produkcia materiálov ako v Taliansku neexistuje. Vždy zoberiem dodávku a naplním ju odvrchu po spodok tým, čo práve potrebujem,“ hovorí.
Po ceste do ateliéru nám kňaz vysvetľuje, s akým materiálom pracuje. „Delím ho do troch skupín. Začnem s tým najexkluzívnejším, čo sa týka ceny aj kvality. Bavíme sa o 24-karátovom čistom lístkovom zlate, ktoré je zatavené medzi dvoma blanami skla, aby sa zakonzervovalo. Ďalším hlavným materiálom na výrobu mozaiky je smalt - niečo medzi sklom a plexisklom. No a nesmiem zabudnúť na prírodný kameň, ktorý kupujem okrem Talianska aj na Slovensku.“
Vchádzame do ateliéru, kde je „cítiť“ hodiny usilovnej práce. V zaprášených päťlitrových pohároch vidíme pekné, farebne rozdelené kocky smaltu. Nachádza sa tu asi 160 rôznych odtieňov, celkovo ich existuje viac ako 700! Kamil nám prezrádza, že jeden kilogram stojí 30 - 60 eur a najdrahšie sú také farby, kde je veľa pigmentu, napríklad modrá alebo červená.
Na stole ležia rozrobené práce - vidíme Ježiša, Pannu Máriu čakajúcich na dokončenie. Ako sa taká mozaika vlastne vyrába? „Dominantná časť mozaiky na stene je poskladaná zo štiepaného kameňa. Štiepime si ho sami. Smalt nakupujeme v takom okrúhlom tvare, ktorý pripomína pizzu. Špeciálnym rezákom ich narežeme na menšie časti a na kliešťoch, ktoré nazývame gilotína, si z neho striháme malinké kocky podľa toho, ako potrebujeme,“ vysvetľuje. Chytám kocky smaltu do ruky a niektoré sú naozaj naštiepané na malinké časti. Okrem toho sú tvrdé a celkom ostré. Zaujíma ma, ako to zvládajú prsty. „Ťažko. Nechty máme celé dolámané, prsty stvrdnuté a doráňané, niekedy už vôbec neposlúchajú. Najhoršie je, že ak si dva-tri mesiace dáme pauzu, prsty zmäknú a potom plačeme od bolesti,“ vysvetľuje s úsmevom.
Ťažké dielo
Jednotlivé postavy mozaiky umelec poskladá zo sklíčok a kamienkov do takej podoby, ako potrebuje. Biblické osobnosti oblieka do farebného smaltu, tvár im zasa modeluje zo špeciálneho mramoru. „V jednom kuse mramoru sa nachádzajú rôzne farebné žily od mliečnobielej po bielu kávu. Vďaka tomu sa tváre dajú výborne tieňovať, tam, kde potrebujem zvýrazniť lícne kosti, použijem tmavšie kúsky, tam, kde je potrebné dať vyniknúť svetlo na tvári, použijem bledšie,“ prezrádza nám techniku a ja vtipkujem, že s takou dokonalou technikou tieňovania by sa pokojne uživil aj ako vizážista.
Na stole leží asi meter a pol dlhá postava, zaujíma ma, koľko trvá príprava napríklad tejto mozaiky. „Mesiac je málo. Tipujem, že tu len hlava zabrala dva týždne,“ ukazuje na tvár, ktorá je krásne vytieňovaná. Vedľa na stole leží poskladaná hlava bez tela. Má to byť Panna Mária. „Túto tvár robil chlapec po dvoch týždňoch praxe, predtým urobil dve ryby a jednu ruku. Nie je to zlé, možno len kútiky úst bolo treba dať vyššie a spodnú peru rozšíriť, aby to bol o kus väčší úsmev, ale na trpiacu Bohorodičku to nie je zlé,“ smeje sa.
V ateliéri s donom Camillom pracujú traja ľudia, traja externisti pomáhajú s montážou ťažkých diel. Zámerne píšem ťažkých, pretože, ako sa dozvedáme, 1m² mozaiky môže vážiť až 30 kg! Zaujímame sa, čo musí človek, ktorý chce tvoriť mozaiky, spĺňať. „Môj učiteľ Rupnik sa ma raz opýtal, čo je najdôležitejšie pre to, aby som robil mozaiku. Tak som prirodzene povedal, že talent či kreativita. A on mi vtedy povedal, že trpezlivosť. Naozaj po rokoch musím povedať, že mal pravdu. V neposlednom rade tým, že robíme viacerí na jednom diele, je to tímová práca. Musíme zladiť svoj rukopis.“
Ako puzzle
Ešte pred tým, ako farebné kamienky kúsok po kúsku vytvoria nádherné dielo, je potrebné dohodnúť s objednávateľom, čo sa vlastne bude tvoriť. „Prvý krok je obhliadka priestoru. Už som sa naučil a robím aj statické testy stien, pretože sa stáva, že stavebné práce sa odfláknu. Ústne deklarovanie, že je to nové a je to dobré, je slabý argument. Stena musí udržať dielo, ktoré máva aj niekoľko ton, a ak má mozaika vytrvať storočia, nemôžem to podceniť.“ Nasleduje rozhovor s objednávateľom, buď má jasnú predstavu, čo chce, alebo to nechá na umelcov.
„Zoberieme si rozmery daného priestoru a potom kreslíme a skicujeme návrh, až kým sú obe strany spokojné. Ak sa dá návrhu zelená, potom sa v ateliéri v mierke 1:1 kreslia jednotlivé segmenty. V ateliéri sa vyrábajú najmä postavy, tie sú z celej mozaiky najnáročnejšie,“ hovorí don Camillo a prezrádza, že nie je výnimkou, že robia aj viac ako päťmetrové postavy. „Naposledy sme v Čaklove robili Pannu Máriu, ktorá mala 5,3 metra. Stavali sme ju na veľkých stoloch v jednom kuse. Potom sa zlepená mozaika rozkúskuje – Bohorodička išla na miesto v 15 kusoch, na stenu sa to dielo potom skladalo ako puzzle.“
Život na lešení
Priamo na mieste sa dotvára pozadie postáv. „Nie je to tak, že poskladáte z kamienkov nezáživný koberec. Ja chcem, aby to žilo, aby to malo dynamiku. Striedaš materiály, veľkosti, farby, je to rôzne....“ hovorí. Veľmi dôležitou súčasťou inštalácie mozaiky je lešenie. „Musí byť dobre postavené, bezpečnosť je na prvom mieste. Viete, často mozaiku lepíme a dotvárame v chráme od svitu do mrku, aby sme priestor dlho neblokovali. V tomto čase na lešení doslova dva, tri či štyri týždne žijeme od rána do večera.“
Pri dotváraní mozaiky dnes využívajú veľa prírodného kameňa. Kedysi to tak nebolo, no aj toto umelecké dielo ide s dobou. „Naša mozaika nie je taká konzervatívna mozaika zo stredoveku. Ak chceme osloviť dnešného človeka, musíme napredovať.“ Naživo mozaika, samozrejme, vyzerá inak ako skica na papieri, kde sa nedá zakresliť každý jeden kamienok. „Väčšinou sme s výsledným dielom spokojní, no nájdu sa aj momenty, keď niečo prerábame. Viete, ak robíte nejaký veľký objekt, napríklad 2-metrovú tvár, a tvoríte ho na vzdialenosť svojej ruky, je ťažké odhadnúť, či napríklad oči neškúlia. Až keď sa mozaika nainštaluje a pozrieme sa na to z 10- až 20-metrovej vzdialenosti, ukážu sa nedostatky,“ uzatvára svoje rozprávanie umelec.
Ak by ste sa na vlastné oči chceli pokochať krásou mozaiky, diela Kamila Drába nájdete napríklad v Chráme Premenia Pána v Spišskej Novej Vsi, Kaplnke Božského Vykupiteľa vo Vrícku či v Bazilike Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine.
História mozaiky
Mozaika (tal. mosaico) je plošná výzdoba zostavená z drobných kociek, hranolčekov alebo kolíčkov z kameňa či smaltu upevnených na stenu. Umelci hľadali spôsob, ako vytvoriť trvalé dielo, lebo fresky či obrazy podliehajú skaze, ale mozaika poskladaná z miliónov maličkých kúskov je takmer nezničiteľná. Najväčší rozvoj zaznamenala v byzantskom umení a k tým najznámejším patria mozaiky v talianskej Ravenne z 5. a zo 6. storočia.
Kto je Kami Dráb (48)
• gréckokatolícky kňaz patriaci do rehole redemptoristov
• ako kňaz najprv pôsobil v Starej Ľubovni (1993 - 1994), potom v kanadskom Toronte (1994 - 1996) a nakoniec opäť v Starej Ľubovni (1996 - 2005).
• v roku 2005 odišiel na štúdium mozaiky do Talianska
• učil sa v rímskom ateliéri Centro Aleti
