Teraz je však pred ňou ťažšia úloha – musí zostaviť funkčnú koaličnú vládu. Ako jediní možní partneri prichádzajú do úvahy Zelení a Slobodní demokrati FDP. Takúto koalíciu už začali volať jamajská, pretože farby týchto strán dávajú dohromady čiernu, zelenú a žltú ako na jamajskej vlajke.
Rokovania nebudú ľahké a už sa špekuluje, že môžu trvať až do Vianoc. Každá zo strán má totiž inú agendu a na federálnej úrovni spolu ešte nikdy nevládli. Vyskúšali si to v roku 2011 v spolkovom štáte Sársko, tam však takáto koalícia vydržala ledva dva roky. Od mája tohto roka vládne jamajská koalícia aj v štáte Šlezvicko-Holštajnsko.
Na väčšinu v nemeckom parlamente treba 355 kresiel. Merkelovej CDU/CSU by mala 399 kresiel s doterajším koaličným partnerom SPD. Líder socialistov Martin Schulz však ohlásil odchod do opozície. Spolu so Zelenými a FDP by mala Merkelová 393 kresiel, čo je stále o 38 viac, ako treba na väčšinu.
AfD sa rozhádala
Extrémne pravicová Alternatíva pre Nemecko AfD obsadila napokon 94 kresiel, ale v žiadnej koalícii sa s ňou nepočíta. Jeden z jej lídrov Alexander Gauland na tlačovej konferencii po voľbách sršal optimizmom a vyhlásil, že strana bude v parlamente bojovať proti imigrácii. V AfD sa však hneď po volebnom úspechu črtá aj rozkol. Ďalšia líderka Frauke Petry totiž na rovnakej tlačovke oznámila, že svojho kresla v parlamente sa neujme, zdvihla sa a odišla. Neskôr povedala, že v strane sú nezhody o jej smerovaní. Ona uprednostňuje umiernenejšiu politiku pred prílišným nacionalizmom.
Bude vyjednávať o kompromisoch
Zuzana Lizcová, Asociácia pre medzinárodné otázky
- Dôležité je uvedomiť si, že to nebude trojčlenná koalícia, ale štvorčlenná, pretože CSU treba považovať za samostatnú stranu. V Bavorsku budú budúci rok voľby a do vládneho programu budú chcieť zakomponovať svoje priority. Veľké programové rozpory sa očakávajú najmä medzi Zelenými a liberálmi v FDP. Rozdielny pohľad je na ekologickú politiku, čo je kľúčovou témou strany Zelených. Navrhujú, aby Nemecko plne prešlo od roku 2030 na energiu z obnoviteľných zdrojov, FDP je k tomu pomerne skeptická a hovoria o energetickej otočke - obnoviteľné zdroje uznávajú, ale len ako súčasť celého energetického mixu. Rozpor je v otázke migrácie, kde sú Zelení výrazne otvorenejší než FDP, ktorá hovorí, že by Nemecko malo poskytovať len dočasnú ochranu ľuďom, ktorí sú ohrození na životoch, a inak si tých prisťahovalcov vyberať podľa toho, čo je v Nemeckom záujme a koho potrebujú. V daniach chcú Zelení viac zdaniť bohatých, FDP navrhuje daňové škrty a smerovanie k rovnej dani. Rozdiely sú aj v zahraničnej politike - FDP sa vyslovovala za zrušenie sankcií proti Rusku a uznanie anexie Krymu, čo je taká politika v záujme nemeckého priemyslu a rozhodne ju tie ostatné nemecké strany CDU nezdieľajú. Zelení odmietajú vydávať 2 % na výdaje v rámci NATO. FDP sa dosť ostro vyjadruje proti prehĺbeniu integrácie v rámci eurozóny, pretože oni už majú taký kritickejší postoj voči záchrane eura. Pozície Merkelovej sú v týchto otázkach niekde uprostred, ale v niektorých ohľadoch sa tiež líšia. Merkelová sa bude snažiť vyjednať kompromisy, ktoré budú prijateľné pre Nemecko ako celok, aby krajina dostala smerovanie a aj pre jednotlivé strany.
Čo chcú jednotlivé strany
CDU/CSU
- CSU chce zaviesť horný limit pre prichádzajúcich migrantov, Merkelová a CDU nemá taký kritický postoj
- stredový postoj v otázkach financií
- presadzujú zvyšovanie vojenských výdavkov na 2 % HDP a modernizáciu armády
- proti uznaniu Krymu a zrušeniu sankcií na Rusko
- dohoda s Francúzskom v prípade reformy Európskej únie
Zelení
- výrazná otvorenosť voči migrantom
- väčšie zdanenie bohatých
- odmietajú zvyšovať rozpočet na armádu
- chcú zatvoriť 20 starých uhoľných elektrární, navrhujú, aby Nemecko prešlo od roku 2030 na energiu z obnoviteľných zdrojov
FDP
- v migrácii by Nemecko malo poskytovať len dočasnú ochranu ľuďom, ktorí sú ohrození na životoch
- môžu požadovať ministra financií, väčšie daňové škrty a rovnú daň
- zrušenie sankcií voči Rusku a uznanie anexie Krymu - politika v záujme nemeckého priemyslu
- obnoviteľné zdroje uznávajú len ako súčasť celého energetického mixu
- proti hlbšej integrácii v rámci eurozóny