Tento zisk znamená súčasne pre kresťansky orientované strany stratu 8,5 percenta voličov oproti predchádzajúcim parlamentným voľbám spred štyroch rokov. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) obsadila druhú priečku so ziskom 20,5 percenta hlasov, čo je o 5,2 percenta menej ako v roku 2013 a súčasne predstavuje historicky najhorší výsledok strany v parlamentných voľbách.
Tretie miesto vo voľbách patrí iba v roku 2013 založenej pravicovopopulistickej, euroskeptickej a protiprisťahovaleckej Alternatíve pre Nemecko (AfD) so ziskom 12,6 percenta hlasov. Pre stranu je to historický volebný úspech, ktorý jej priniesol vôbec po prvý raz vstup na celoštátnu parlamentnú pôdu. Súčasne však znamená aj nemalé vrásky pre politikov etablovaných politických strán vzhľadom na skúsenosti, ktoré sú známe z doterajšieho pôsobenia AfD mimo parlamentu, ako aj na pôde krajinských parlamentov.
Do Spolkového snemu (Bundestagu) sa na základe nedeľných volieb vracajú po štvorročnej prestávke aj liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorých podporilo 10,7 percenta voličov. Ďalšími parlamentnými stranami sa stali s podobnými ziskami ako v roku 2013 Ľavica (9,2 percenta hlasov) a zelení so ziskom 8,9 percenta hlasov. Volebná účasť prevýšila napokon hranicu 76 percent a dosiahla dokonca 76,2 percenta, čo je podstatne viac ako pred štyrmi rokmi (71,5 percenta).
Očakávania, že nový Spolkový snem môže mať vďaka komplikovanému volebnému systému v Nemecku aj zhruba 700 poslancov, aj keď je ich minimálny počet iba 598 a v uplynulom volebnom období v ňom sedelo 631 zákonodarcov, sa naplnili. Podľa oficiálnych zdrojov bude mať 709 poslancov. Strany únie CDU/CSU získali v ňom 246 kresiel, sociálnym demokratom z SPD patrí ďalších 153 poslaneckých mandátov, AfD obsadí 94 kresiel, liberáli z FDP 80, strana Ľavica 69 a zelení budú mať v Spolkovom sneme 67 svojich zástupcov.
