Pocity boli u bratrancov Škantárovcov rovnaké, a to radostné. "Ja som si myslel, že vyhráme," úprimne sa zdôveril Ladislav. "Pred cieľom sme vložili do frekvencie všetko, išli sme úplne na doraz. Trať bola veľmi náročná, v najťažšom úseku boli pre nás bránky postavené od ruky. Ten rozdiel len 0,07 sekundy ma vrátil do roku 2009, keď sme na majstrovstvách sveta v Seu d'Urgell prehrali s Hochšíkmi o 0,14 sekundy a taktiež sme skončili druhí. Teraz sme nabrali stratu už v úvodnej časti, zároveň sme však vedeli, že sa rozhoduje až v samom závere."
Peter Škantár okomentoval hlavne stredný úsek trate. "Chybičky sa zbierali, na druhej bránke som zachytil o dno pádlom, a ten stred nám taktiež úplne nevyšiel. Asi najviac sme stratili na 12-tej bránke, no spodok nám vyšiel dokonale. Zlato síce nemáme, no je to pre nás obrovská výzva do budúcnosti. Po medaile sme veľmi túžili, nakoniec ju máme a môžeme sa z nej radovať. Chalanom finále nevyšlo, škoda, Kučerovi s Bátikom nepriala ani šťastena a pri ich jazde sa aj ukázalo, aká tu bola zradná voda."
Vedúci výpravy Lukáš Giertl opäť pripomenul, aký je slalom nevyspytateľný. "Treba veriť až do samého konca. Videli ste, že Škantíci strácali, no záver zvládli obdivuhodne a takmer boli zlatí. Vďaka však za striebro, celú ich jazdu považujem za super a že ju zajazdili čisto, bolo ich veľké plus. Hochschornerovci tu mali dobrú formu, ja im môžem len za všetko poďakovať, škoda tej smoly a začiatku, vo finále však nechýbali, a to je dobré. Kučera s Bátikom nejaký veľký tlak necítili, aj keď po semifinále ich mnohí považovali za kandidátov na popredné umiestenie. Škoda, doplatili aj na meniacu sa vodu, keď podišli jednu z bránok."
