Je taká obrovská, rozsiahla a krásna, že v stredoveku ju považovali za ôsmy div sveta. Mohol také veľdielo stvoriť jediný človek? Nielen Diablova biblia sa spája s Českom. Vznikla tu aj ďalšia tajomná kniha, ktorú dnes svet pozná ako Voynichov manuskript.
Predstavte si knihu, ktorá je vysoká skoro meter a pol metra široká. Poviete si, no a čo, veď sú aj väčšie...
Skrátka giga
Na začiatok zopár technických údajov. Codex Gigas, alebo Obrovská kniha, je viazaný v drevených doskách potiahnutých svetlou kožou a ozdobený kovaním. Pôvodne mala kniha 320 pergamenových listov, čo je 640 strán. Osem listov za tie stáročia zmizlo, nevedno kam... Celá váži 75 kg a na výrobu pergamenov sa použila koža zo 160 oslov. No a toto objemné dielo niekto napísal ručne, keďže na kníhtlač muselo ľudstvo čakať ešte vyše 200 rokov.
Posledný zápis v knihe je z roku 1229 a napísal ju niekto v benediktínskom kláštore v Podlažiciach pri českom meste Chrudim. Dielo je ohromné, analýzy dokázali, že väčšina zápisov má ten istý rukopis a sú dielom jedného človeka. Podľa odborníkov strávil jej písaním minimálne desať rokov.
Rozum do vrecka
Čo vlastne kniha obsahuje? V prvom rade text Biblie, Starý aj Nový zákon. Ďalej spisy rímskeho historika Flavia, ktorý žil krátko po Kristovej smrti. Súčasťou kódexu je aj encyklopedické dielo Isidora zo Sevilly, lekárske spisy, vyznanie hriechov, obranné zaklínadlá, kalendár, zoznam zomretých mníchov v benediktínskom kláštore... Cenný je opis Kosmasovej kroniky českej, ktorá hovorí o vzniku českého kráľovstva, o Přemyslovcoch a prijatí kresťanstva. Skrátka, kódex bol v 13. storočí určite jednou z najkomplexnejších kníh, ktorá obsahovala skoro všetky vedomosti kresťanského sveta. Lenže ak sú v tejto knihe väčšinou sväté veci, prečo sa teda nazýva aj Diablova biblia? Odpoveď nájdeme v starých legendách...
Zmluva s peklom
V kláštore v Podlažiciach vraj žil jeden mních, ktorý sa dopustil ťažkého hriechu, zaplietol sa s mágiou a stal sa uctievačom satana. Dozvedel sa však o tom opát kláštora a mníchovi hrozil krutý trest – zamurovanie zaživa. Aby sa mu vyhol, sľúbil predstaveným, že za jedinú noc napíše najväčšiu knihu, ktorá bude obsahovať všetky vedomosti ľudstva. Vraj to bol najzručnejší pisár v kláštore, aj tak však rýchlo zistil, že takú knihu za noc nenapíše, a tak požiadal o pomoc diabla. Samozrejme, zapredal mu za to svoju dušu.
Diabol celý kódex stihol napísať, dokonca zvládol aj opis svätých kníh. A hoci kódex obsahuje zaklínadlá napríklad proti zlodejom či chorobám, chýba tam zaklínadlo na vyháňanie diabla, hoci benediktíni bežne robievali exorcizmus. Aj to má byť vraj dôkaz, že ide o diablovo dielo. Na dôvažok na stranu 290 vďačný mních nakreslil obrázok svojho pekelného pomocníka. Polmetrová iluminácia rohatého čerta dnes už vôbec nenaháňa strach, ale v temnom stredoveku musel vyznievať naozaj diabolsky. Keď k tomu pridáme fakt, že pár stránok pred obrazom satanáša sú stránky pergamenu sčernené, už ako by bolo cítiť pach síry vznášajúcej sa nad knihou...
Vojnová korisť
Nechajme legendy legendami a pozrime sa na skutočné osudy knihy. Z benediktínskeho kláštora putovala kade-tade, až ju v roku 1594 získal cisár Rudolf II. Áno ten, ktorý bol posadnutý mágiou a zbieraním umeleckých predmetov, ako to poznáme z českého rozprávkového filmu s Janom Werichom Císařův pekař - Pekařův císař.
Lenže pri 30-ročnej vojne Švédi napadli Prahu a ukoristili časť rudolfínskeho pokladu a odviezli ho do Štokholmu. Medzi inými vzácnymi predmetmi aj Diablovu bibliu. A tak Česi navždy prišli o dielo, o ktorom s bázňou hovorí celý svet. Švédske kráľovstvo nemá najmenšiu vôľu vojnovú korisť spred vyše 300 rokov vrátiť. Čechom Codex Gigas požičali v roku 2007 len na pár mesiacov a inak si musia naši západní susedia vystačiť iba s vernou kópiou tohto unikátneho diela.
Rozmery dosiek: 92×50×22 cm
Rozmer listov: 89×49 cm
Záhadnosť Diablovej biblie vysvetľujú legendy, lenže táto kniha je dodnes nerozlúštenou záhadou, na ktorej si polámali zuby najväčší odborníci sveta. Prečo?
Ručne písaný kódex bol podľa uhlíkovej skúšky napísaný niekedy v rozmedzí rokov 1404 – 1438. Krásna hrubá kniha na teľacom pergamene je podrobne otextovaná a plná krásnych obrázkov. Má však jednu chybu – tomu, čo je v nej napísané, nikto nerozumie ani „ň“!
Čo je to za písmo?
Písaná je totiž tajným písmom. Kód knihy nerozlúštili ani kryptológovia, ktorí počas prvej aj druhej svetovej vojny dokázali prelomiť aj tie najdokonalejšie šifry. Jediné, čo o zápisoch vieme, je, že obsahujú vyše 170-tisíc znakov v asi 35-tisícoch skupinách. Radenie textu a obrázky napovedajú, že vznikla v Európe. V mnohom pripomína stredoveké herbáre a knihy o zdravovede. Okrem rastlín a ľudských postáv sú v nej vyobrazené astrologické diagramy, lekárske postupy a podobne.
Dielo alchymistov?
Prvým overeným majiteľom tajomnej knihy bol pražský alchymista Georg Baresh (alebo ak chcete Jiří Bareš). Po jeho smrti kniha putovala do rúk jeho priateľa Jana Marka Marciho, ktorý bol rektorom Karlovej univerzity. Istý čas patrila tiež cisárovi Rudolfovi II.
Ďalšie osudy knihy sú nejasné, vie sa iba to, že sa stala majetkom jezuitskej knižnice v Ríme. V roku 1912 sa knižnica zbavovala mnohých kníh, aby získala peniaze, a predala aj tento kódex. A prečo sa vlastne volá Voynichov manuskript? Práve poľský starožitník Wilford Voynich totiž v roku 1912 kódex kúpil.
Podvod?
Od roku 1969 je majetkom knižnice americkej Yalovej univerzity a stále čaká na svoje rozlúštenie, hoci viacerí veria, že je to podvrh. Manuskript mohol podľa skeptikov vytvoriť sám Voynich, ktorý ako skúsený priekupník vedel, ako vyrobiť dokonalú pergamenovú knihu. Inšpiráciou mu mohla byť dochovaná korešpondencia medzi pražskými alchymistami, ktorí sa o nej zmieňovali.
Čo keď je celá kniha teda iba bláznovstvo, ako potrápiť mozgové závity zvedavých ľudí? Čo keď nemá nijaký zmysel a jej odkaz tkvie práve v tom? Ale čo ak skrýva nejaké tajomstvo?
