Obyvatelia španielskeho regiónu si vydupali referendum o odtrhnutí od zvyšku krajiny, s tým však rázne nesúhlasila vládna garnitúra. Tá na voličov poslala desiatky policajných ťažkoodencov. Kopance, krvavé bitky, mlátenie obuškom či pouličné nepokoje. Z malebného európskeho letoviska sa tak razom stala vojnová zóna.
V španielskom dovolenkovom rezorte to už týždne smerovalo k poriadnej mele. Napätie medzi vládou a občanmi volajúcimi po osamostatnení Katalánska od zvyšku krajiny vyvrcholilo počas nedeľňajšieho referenda. S tým nesúhlasil štát a voličom to dal jasne najavo. Podľa organizátorov sa otvorilo 73 % z 2 315 hlasovacích miestností.
Z Barcelony bojisko
Španielska vláda dala katalánskemu referendu červenú. „To, čo presadzujú, nie je demokracia. To je výsmech demokracie, paródia demokracie,“ udrel španielsky minister zahraničia Alfonso Dastis. Hustá atmosféra sa dala krájať aj v meste Girona, kde policajti zabránili občanom odhlasovať v referende. Najprudkejšie nepokoje sa odohrali v metropole regiónu - Barcelone. Brutálny zákrok polície na vlastnej koži zažili voliči pred školou Ramona Llulla. Okrem obuškov a kopancov muži zákona zahnali davy aj gumenými projektilmi. Katalánsky šéf vlády odhlasoval tajne, aby neriskoval konflikt s ťažkoodencami. „Madridská vláda používa neoprávnené a úplne neadekvátne a nezodpovedné násilie,“ podčiarkol. Podľa posledných informácií si krvavé šarvátky po zásahu policajtov vyžiadali 337 zranených.
Báli sa hlasovať
Už od začiatku sa predpokladala nízka účasť na referende. Hlavným problémom bol aj strach z brutálnych praktík policajtov. „Chcem voliť, ale za normálnych okolností, pretože s referendom by mala súhlasiť tak španielska, ako aj katalánska vláda. Je dôležité mať právo voliť, veď hovoríme o demokratickej krajine,“ dúfa 32-ročný právnik Jordi z Barcelony. Opačný názor má španielsky novinár Santiago. „Referendum sa zorganizovalo bez toho, aby sa rátalo s názorom zvyšku Španielska,“ povedal. K vypätej situácii sa vyjadril aj slovenský eurokomisár pre energetiku Maroš Šefčovič.
„Ide o citlivú vnútropolitickú záležitosť a očakáva sa, že to politická španielska reprezentácia zvládne,“ uzavrel. Slovenské ministerstvo zahraničia pred referendom vystríhalo krajanov, aby sa vyvarovali protestných či davových akcií spojených s odlukou regiónu. Podľa politológa Jána Baránka by mohlo ísť v prípade nepokojov o precedens. „,Otázkou je, či španielska ústava má svoje opodstatnenie, pretože odopiera občanom právo na sebaurčenie, keďže vylučuje takéto referendum. Na základe zákona to je legitímne,“ podčiarkol.
O čo im ide
Katalánsko je autonómne spoločenstvo na severovýchode Španielska, kde žijú prevažne Katalánci. Miestni chcú svoju samostatnosť potvrdiť aj právnou cestou, ktorú má spečatiť referendum. V roku 2006 tu postavenie oficiálneho jazyka získala spolu so španielčinou a s katalánčinou aj arančina. Katalánski lídri sú pripravení vyhlásiť svoju nezávislosť 48 hodín od volieb.
Potrebujeme právo voliť - ZA
Jordi, právnik
- S referendom by mala súhlasiť tak španielska, ako aj katalánska vláda. Je dôležité mať právo voliť, veď hovoríme o demokratickej krajine.
Porušujú ústavu - PROTI
Santiago Garrido, novinár (46), La Coruňa
- Referendum je nelegálne. Zorganizovalo sa bez toho, aby sa rátalo s názorom zvyšku Španielska. Dokonca nerátali ani s katalánskou opozíciou. Nie je ani garantované, že bude výsledok skutočne legitímny, pretože nedokážu garantovať, že jeden človek nezahlasuje 2-krát. Veci by sa mali robiť tak, aby sa neporušovala ústava.
Prebiehajúce snahy o nezávislosť
O nezávislosť v súčasnosti okrem Kataláncov ešte stále bojuje viacero krajín, regiónov či národov po celom svete, čo v mnohých regiónoch stupňuje etnické či politické napätie.
Benátsko - v roku 2014 sa hlasovalo o odtrhnutie regiónu na severovýchode Talianska. Referendum však nebolo uznané.
Škótsko - v roku 2014 sa konalo referendum v Škótsku, v ktorom sa hlasovalo o zotrvanie krajiny v Spojenom kráľovstve.
Krym - o svoju nezávislosť bojoval v roku 2014 Krymský polostrov, ktorý v marci jednostranne vyhlásil svoju samostatnosť od Ukrajiny a následne pripojenie k Rusku.
Kosovo - Kosovský parlament v roku 2008 vyhlásil vznik Kosovskej republiky napriek odporu Srbska. Niektoré krajiny ju uznávajú ako samostatný štát.
Kurdistan - Kurdi sa oddelili od Iraku tento rok. Proti výsledkom referenda sa vymedzila oficiálna vláda v Bagdade.