Rozprávali sme sa s triom Lívia (25), Dorka (24) a Martina (26), ktoré patrí k jadru „červeného bratstva“. Pre neznalých veci dodávame, že červená zasvieti na tie dievčatá, ktoré sa rozhodnú, že o rande s daným chlapom záujem nemajú.
Úprimne. Išli ste sa do tejto šou len zabaviť, pozrieť, ako to vyzerá v „kuchyni“ Jojky, alebo ste naozaj verili, že sa vám podarí nájsť partnera?
Lívia: Mňa vždy priťahoval televízny svet, médiá a šoubiznis. Sem som sa vlastne dostala náhodou, vďaka mojej mame, ktorá chcela ísť na kasting do nejakej inej relácie a ja som sa zrazu ocitla na kastingu do Take Me Out. Vybrali ma a povedala som si, že prečo nie. Bola som predtým dlho sama, viac ako päť rokov, takže som tam išla aj so zámerom pozrieť si nejakých chlapcov.
Dorka: Ja som tiež bola nezadaná a chcela som si takto nájsť chlapa. Televízia či fotenie pre mňa navyše nie je žiadna novinka, robila som predtým modelku. Ale teda išla som tam hlavne kvôli chlapcom.
Martina: Mňa odmalička priťahovali mikrofóny, kamery a keď som sa dozvedela o tejto šou, rozhodla som sa to vyskúšať. Som single už tri roky a človek nikdy nevie, kto vám takto vstúpi do života. Išla som tam hlavne preto, aby som sa zabavila, aby som zistila, či je kamera to pravé pre mňa. Uvidíme, ako to dopadne...
Lívia s Martinou priznali, že sú single päť respektíve tri roky, vy ste na tom ako Dorka?
Dorka: Ja som single už dlho, aj keď som vždy randila s chlapmi. Bolo to tak, že dva-tri mesiace som niekoho mala, potom som zistila, že to nefunguje. Dlhší vzťah som mala naposledy asi pred piatimi rokmi.
Niektorí chlapi odchádzajú z tejto šou nemilosrdne vypípaní, bez nároku na rande. Nie je vám ich potom aj trochu ľúto, že ste ich všetky zrušili a ešte im aj poriadne naložili?
Lívia: Niektorí si sami spôsobujú, že dievčatá ich majú potrebu dať dole. Najmä Tinka je na to expert. (smiech) Väčšinou nám ich nie je ľúto, ale zase prídu takí ako Adrián, chúďatko, ktorý mal možno trochu problém, toho mi bolo veľmi ľúto. Aj slzičku som mala na kraji. Asi to má ťažké sám so sebou.
Dorka: Ja som tiež niektorých trošku ľutovala a dúfam, že si to nebrali veľmi k srdcu. Je nás tam tridsať žien a ako povedal Adrián, možno bude tridsiata prvá tá pravá.
Martina: Pravdupovediac, mne bolo ľúto každého jedného, ktorý odtiaľ odchádzal sám. Aj toho starého letca, ktorý by mi mohol byť pokojne otcom. Ale ak sa mi jednoducho nepáči, ja s ním na rande nepôjdem. Potom však tí chlapi vyjdú von, nejaké nezadané ženy si tento program určite pozreli a myslím, že si nájdu oveľa lepšie, ako sme my.
Vy tri špeciálne patríte do červenej partie, ktorá vypípava jedného za druhým. Niektorí pritom stáli za hriech, nie?
Lívia: Každému reže niečo iné, respektíve niekto iný. Mňa ten letec, Peter, zaujal, aj keď všetky baby naňho pozerali, že je nejaký zvláštny. Takíto špecifickí, komplikovaní ľudia ma vždy priťahovali. On ma ani tak nepriťahoval ako chlap, ale ako človek - mal zvláštnu energiu. Venujem sa liečiteľstvu, vidím aury, mám otvorené vedomie a mala som silnú potrebu dotknúť sa ho, aby som mu odovzdala nejakú energiu. Zdalo sa mi, že veľmi potrebuje lásku. Musím povedať, že ten dotyk bol veľmi príjemný, môže ku mne prísť na terapiu, keby chcel. (smiech)
A vy dve ako? Ani jeden sa nepriblížil aspoň na päť percent k vášmu ideálu?
Dorka: Na päť percent určite. Ale ja by som chcela viac, som veľmi náročná a možno aj preto som tak dlho sama.
Martina: Každý jeden, čo tam bol, bol niečím výnimočný. Ale vždy mi tam niečo chýbalo. On aj mohol byť pekný, ale prišla videoupútavka a niečo mi zrazu prekážalo. A vedela som, že budú ďalší chlapci, tak čakám.
Všimli ste si, že vy, Slovenky ste oveľa kritickejšie a vyberavejšie než Češky?
Martina: Sme rýchlejšie červené.
Lívia: Asi je to tým, že sme impulzívnejšie a temperamentnejšie.
Aké sú reakcie vášho okolia na to, že ste súčasťou zoznamky, ktorú možno označiť aj ako kontroverznú?
Lívia: Sú skôr negatívne ako pozitívne. Každý mi hovorí: „Lívia, čo tam ty robíš?!“ Som však rada, že som sa na to dala, stojím si za týmto rozhodnutím.
Dorka: Ja mám, naopak, veľmi pozitívne reakcie. Či už zo strany rodiny, alebo kamarátov. Mám aj takých malých fanúšikov, ktorí mi každý deň píšu, a volajú ma na rande, keď už som nezadaná... (smiech)
Martina, vy ste si do tejto šou išli najmä zatancovať, však?
Martina: Áno. A nemôžem mať ani iné ako pozitívne reakcie. (smiech) Myslím, že väčšina národa sa na mne baví, ako tancujem. Je to diskotéka pred kamerami. Samozrejme, sú ľudia, ktorým som nesympatická, no sú aj takí, ktorým som sympatická. Prišla som si to užiť, je to šou, bavím sa. Na diskotéky nechodím, takže aspoň tam som si zatancovala.
Ľudia vás zatiaľ vnímajú len jednorozmerne, ako tie, ktoré si v telke hľadajú chlapa. Aké sú vaše životné túžby, sny, plány?
Lívia: Mojou najväčšou túžbou je byť šťastnou ženou. Aby som to naplnila, chcem robiť to, čo ma baví, a to sú terapie. Založila som Projekt žena, lebo ma veľmi fascinuje ženstvo, ženská duša a podľa mňa je pre celé spoločenstvo dôležité, aby ženy boli milované a milujúce. Chcem ženám pomáhať, aby sa cítili šťastne, spokojne, aby našli svoju vnútornú bohyňu.
Dorka: Ja som vyštudovala kynológiu a chcela by som robiť niečo so psami, mojím cieľom je byť veterinárna sestrička. Do piatich rokov by som sa chcela vydať, mať deti, šťastnú rodinu.
Martina: Už od malička viem, ktorým smerom sa chcem vydať. Je to moderovanie alebo robiť redaktorku, niečo v rámci šoubiznisu, módy.
Ako sa vlastne cítite, keď sa vidíte v televízii? Ste so sebou spokojné?
Lívia: Fúha, keď sa tak na seba pozerám, niekedy sa aj čudujem, že „Preboha, Lívia, si to ty?“ Nemám veľmi veľa výhod, ale jedna tu je - viem si urobiť prču sama zo seba. Takže sa na sebe zasmejem.
Dorka: Ja si už vôbec nepamätám, čo som tam pred tými kamerami povedala, čo som urobila, takže keď zapnem telku ako divák, je to pre mňa novinka. Zabavím sa na sebe a chcem, aby sa zabavili aj ostatní.
Martina: Keď to išlo prvýkrát, bola som v kuchyni a zrazu som začula nejaký zvláštny hlas a čudovala som sa, že to je tam čo za decko? Prídem k televízoru, a to som ja! Sama seba nevnímam ako nejakú krásavicu, pozerám sa na seba kriticky, hovorím si, že to a to som mohla povedať inak, nemusela som to preháňať s tancom...
