V jej spálni si kľučku podávali mnohí mocní muži Európy, ktorí poznali tie najstráženejšie vojenské tajomstvá. Za pár dní, 15. októbra, uplynie presne 100 rokov, čo ju popravili ako nebezpečnú špiónku napriek tomu, že spravodajskej službe vraj nedodala jedinú cennú informáciu. Kto v skutočnosti bola Mata Hari?
V sále počuť štrngať „cingrlátka“ na orientálnom kostýme akejsi tanečnice. Vo svetle sviečok diváci zazrú uhrančivé hnedé oči a ženské telo, ktoré zakrýva iba pár hodvábnych šatiek. Tanečnica sa zvodne vlní v rytme orientálnej hudby a odhadzuje postupne vrstvy svojho kostýmu, ktorý beztak nenecháva veľa miesta na predstavivosť. Po pár minútach má na sebe iba podprsenku a nohavičky a publikum jej leží pri nohách. Do histórie sa Mata Hari zapisuje ako prvá tanečnica, ktorá sa nebála vystupovať takmer úplne nahá. Vtedy však ešte vôbec netušila, že sa do histórie zapíše ešte aj celkom iným spôsobom.
Ohúrila Európu
Mata Hari, vlastným menom Margaretha Geertruida Zelleová sa narodila v roku 1876 v holandskom meste Leeuwarden. Veľmi rada si však vymýšľala, že pochádza z Indie. Ako vyštudovaná učiteľka sa v 19 rokoch vydala za kapitána holandskej koloniálnej armády Rudolpha MacLeoda, ktorý bol o 20 rokov starší! Sprevádzala ho na cestách po Jáve, kde sa im narodili dve deti - syn a dcéra.
Počas života v ďalekej Ázii sa Margaretha priučila umeniu orientálneho tanca a začala tam vystupovať ako tanečnica. Jej manželstvo však nevydržalo dlho. MacLeod bol alkoholik, ktorý svoju ženu bil a okrem toho ju mal nakaziť syfilisom. Obe deti sa narodili s vrodeným syfilisom, syn Norman na komplikácie z tohto ochorenia zomrel. Rodina napriek tomu tvrdila, že ho otrávil domorodý sluha. Mata Hari po rozpade päťročného manželstva odcestovala do Paríža, kde sa z večera do rána stala slávnou tanečnicou. „Tanec je báseň, v ktorej každý pohyb je jedným slovom,“ hovorila.
V meste zamilovaných najprv vysoká príťažlivá žena pózovala ako modelka maliarom, neskôr si našla miesto krasojazdkyne v cirkuse. Významný zlom v jej kariére nastal v roku 1905, keď pred parížskou smotánkou predviedla dokonalé tanečné predstavenie. Všetci prítomní zostali v nemom úžase, keď žena s umeleckým menom Mata Hari, čo v malajskom jazyku znamená slnko, predviedla vzrušujúci indický tanec. Hoci si na sebe nechala podprsenku aj nohavičky, v dobe, keď nahota bola nevídaná, spoločnosť úplne šokovala.
Jej erotické vystúpenie sa dostalo až do parížskych novín, kde ohúrený žurnalista napísal: „Ožiarená iba svetlom sviečok predviedla Mata Hari v orientálnom kostýme exotický tanec, v jeho závere sa jej nahé telo ponorilo do tieňa.“ Čoskoro sa Mata Hari stala známou po celej Európe, tancovala aj na scéne slávnej milánskej opery La Scala.
Dvojitá agentka
Orientálna kráska nerobila drahoty a verejné vystúpenia striedali tie súkromné v lóžach európskych mocnárov. Takýmto spôsobom veľmi ľahko nadväzovala dôverné vzťahy s armádnymi dôstojníkmi či významnými politikmi. Ako sa však z najlepšie platenej tanečnice a kurtizány Európy stala nebezpečná špiónka? Bolo verejným tajomstvom, že Mata Hari má nadštandardné vzťahy s vplyvnými mužmi. Práve to ju dostalo do hľadáčika tajných služieb. Prvá svetová vojna bola na spadnutie, čo ak táto podmanivá žena vedela prísne tajné informácie, ktoré by mohli zmeniť politické pomery v rozhádanej Európe?
Zatiaľ čo niektoré zdroje uvádzajú, že hlavným motívom špionáže boli peniaze, iné odhaľujú, že svoju špionážnu prácu nikdy nebrala vážne.
Ako občianka neutrálneho Holandska mohla aj počas prvej svetovej vojny slobodne cestovať po Európe, čo bola jej veľká výhoda. Na začiatku vojny sa zoznámila s nemeckým agentom Karlom Kramerom, ktorý ju za 20 000 frankov naverboval do nemeckej rozviedky. Pridelili jej kódové meno H 21, no k odovzdávaniu tajných správ sa už akosi nedostala. Ľahkovážna žena celú záležitosť so špionážou nebrala vážne, no peniaze, ktoré jej za službu ponúkli, zhrabla.
O niekoľko mesiacov neskôr ju s rovnakou požiadavkou kontaktoval kapitán francúzskej tajnej služby Georges Ladoux. Mata Hari súhlasila, čím sa ocitla vo veľmi nebezpečnej situácii. Francúzi ju po čase začali podozrievať, že je dvojitou agentkou a začali jej ísť po krku. V roku 1917 sa im dostala do rúk tajná šifra, ktorá Matu Hari prezradila. Šifra hovorila o užitočných aktivitách agenta H 21, ktorého opis presne zodpovedal Mata Hari.
Trest smrti
Francúzi tanečnicu 13. februára 1917 v Paríži zatkli a obvinili zo špionáže v prospech Nemecka. Utáraná a naivná Mata Hari sa viac a viac zaplietala do svojich výpovedí, kde miešala pravdu s fikciou. Rada sa chválila príbehmi o svojich milencoch, dokonca aj pred vyšetrovateľmi, a nenapadlo jej, že niektoré informácie ju môžu ešte viac skompromitovať. Roztopašná žena sa obhajovala veľmi nešťastne. Často v príbehoch vyzradila aj to, čo nechcela.
„Stretla som v tomto svete spodinu aj dobrých ľudí. Prehrávam. Vyhrávam. Obraňujem sa, keď ma napadnú. Beriem, keď niekto oberie mňa. Ale, prosím vás, verte mi, nikdy som nevykonala akt špionáže proti Francúzsku. Nikdy. Nikdy,“ bránila sa naivná žena, ktorej odbíjali posledné hodiny života.
Tanečnica bola odsúdená na trest smrti zastrelením, nepomohli ani vášnivé protesty holandského veľvyslanca. Kráska však stále verila, že ju jej vplyvní milenci zachránia. Nikto z nich si však nemohol dovoliť poškodiť si takto povesť. Podľa súdu bola obžalovaná „jednou z najväčších špiónok storočia zodpovednou za smrť desiatok tisíc vojakov.“
Poprava
Počas súdneho procesu nebol predložený jediný dôveryhodný dôkaz, ktorý by Matu Hari jednoznačne usvedčil. Hlavnými dôkazmi proti nej mal byť nezaplatený šek na 5 000 frankov za špionážne služby a neviditeľný atrament, ktorý sa mal nájsť v jej hotelovej izbe. Po piatich týždňoch na samotke sa priznala, že od Nemcov síce brala peniaze za špionážne služby, ale nikdy im žiadne informácie nedodala. Vraj sa s nimi dohodla iba naoko, aby jej peniaze vykompenzovali cennosti, ktoré na začiatku vojny musela nechať v Berlíne. Mata Hari požiadala prezidenta Raymonda Poincarého o milosť a do poslednej chvíle netušila, ako to dopadne.
Kapitán Bouchardon jej až v deň popravy, 15. októbra 1917, oznámil: „Buďte statočná! Prezident republiky vašu žiadosť zamietol. Teraz budete popravená.“ Na jej smolu presne v čase jej procesu sa skončila ofenzíva francúzskych a britských vojsk proti Nemecku brutálnym fiaskom. Francúzi si chceli odsúdením vyzvedačky, ktorá mala donášať Nemcom, upevniť pred verejnosťou reputáciu. Predhodili ju ako vinníka, ktorý donášaním informácií spôsobil pokašľanú vojenskú akciu. Stala sa tak dokonalým obetným baránkom.
V deň popravy, ktorá bola vykonaná skoro ráno, Mata Hari hrdinsky odmietla pásku cez oči. „Nie, ďakujem, chcem sa dívať do tváre svojej smrti,“ povedala. Žena oblečená v peknom kostýme stála priviazaná o drevený kôl zoči-voči 12-člennej popravnej čate, ktorá na ňu mierila zbraňami. Zaznela salva a údajnú špiónku zasiahli tri rany priamo do srdca. Šepká sa, že zvyšných deväť mužov odmietlo na krásku vystreliť. Mata Hari sa zosunula na zem, kde jej hlavu zasiahla ešte rana istoty. Napriek vrúcnym vzťahom s mnohými mužmi jej telo po smrti nikto nechcel, dokonca ani jej dcéra Non, ktorá zomrela o dva roky neskôr na krvácanie do mozgu. Pozostatky tanečnice previezli na lekársku fakultu, kde sa na nich učili mladí medici. Jej zabalzamovanú hlavu uschovávali v Múzeu anatómie v Paríži, no v roku 1954 sa pri sťahovaní múzea záhadne stratila.
Osudné výmysly
Bola Mata Hari iba naivnou ženou, ktorá sa so svojím podrezaným jazykom narodila do nesprávnej doby, alebo naozaj ohrozovala vývoj na politickej scéne vo vojnou zmietanej Európe? Pravda je, že roky jej pribúdali a takmer 40-ročná Mata Hari dobre vedela, že nemôže už dlho počítať s kariérou obletovanej tanečnice. Boli tu predsa mladšie, ktoré po vzore exoticky vyzerajúcej divy neváhali ukázať svoje nahé telo. Okrem toho zúrila vojna, ľudia mali úplne iné starosti, ako navštevovať vystúpenia. Špionáž mohla byť odpoveďou, ako zostať vo vysokých kruhoch. Dokumenty odtajnené v Nemecku v 70. rokoch minulého storočia potvrdili, že Mata Hari bola nemeckou agentkou s kódovým označením H-21.
Možné je však aj to, že sa ľahkovážna žena, ktorá často tárala dve na tri a vymýšľala si, stala obeťou mašinérie prvej svetovej vojny napriek tomu, že sa sama k frontu, kde rinčali zbrane, nikdy nepriblížila. Zdá sa, že vyzvedačstvo v skutočnosti vôbec nebrala vážne. Spravodajcovia ju zásobovali veľkými peniazmi na bezstarostný život, čo jej vyhovovalo, a nejaké zbieranie alebo vymieňanie tajných informácií považovala za banalitu. Doteraz sa nevie, či vôbec niekedy jednej alebo druhej strane priniesla aspoň jedinú naozaj cennú informáciu. Isté však je, že sa jej príbeh zapísal do dejín a vášnivá Mata Hari sa stala hrdinkou v nespočetnom množstve filmov a kníh.
