Národniari zo SNS teraz nečakane a nepriamo Kisku obvinili z toho, že pozemok po čachroch v katastri záhadne získal práve on a obral tak pôvodných majiteľov. Nový Čas zistil, že práve tí teraz podávajú na Kisku žalobu.
Kiska vlastní pozemok pod Smokovcom s výmerou 12-tisíc štvorcových metrov od roku 1999, keď ho podľa výpisu z katastra odkúpil. Obvinenie „istého ústavného činiteľa“ priniesol podpredseda národniarov Jaroslav Paška. „V roku 1999 katastrálny úrad v Poprade urobil tri veľmi rýchle prevody bez toho, že by majiteľ tohto pozemku sa toho pozemku nejakým spôsobom vzdal, predal alebo nejakým spôsobom ho daroval, a konečným užívateľom tohto pozemku sa stal ústavný činiteľ, ktorý o tom dnes vie, že pozemok je scudzený, ale nechce ho vrátiť,“ vyhlásil Paška. Reagoval tak na nedávne vyhlásenie prezidenta, že tu máme mafiánsky štát. Paška tvrdí, že v tomto konkrétnom konaní zlyhali vyšetrovatelia, ktorí vraj usúdili, že ide len o priestupok a vyhli sa problému, ktorý môže „zaváňať nejakými politickými vplyvmi“.
Kiskova diskreditácia
Podľa Pašku sa vo veci vedie aj súdny spor. Na súde v Poprade to však neevidujú. Novému Času sa podarilo zistiť, že pôvodní majitelia chceli pozemok predať v roku 1999. Práve vtedy malo prísť k rýchlym transakciám a pôdu napokon získal Kiska. Podať na súd žalobu o vrátenie lukratívneho pozemku sa rozhodli ale až teraz. „Áno, klienti podajú žalobu v najbližších dňoch, ale viac sa k tomu vyjadrovať nebudem,“ povedala advokátka Mária Kozáková.
Samotný Andrej Kiska sa bráni, že vo svojom majetkovom priznaní od zvolenia do funkcie v roku 2014 uvádza vlastníctvo pozemkov v extraviláne, lúk a pasienkov vo Veľkom Slavkove. „Pozemky s výmerou 1,2 ha riadne kúpil takmer pred 20 rokmi v roku 1999 a nikdy ho nekontaktoval žiaden vyšetrovateľ. Prezident považuje slová podpredsedu SNS Jaroslava Pašku za zvláštny pokus o zapojenie sa do diskreditačnej kampane a zviditeľnenie svojho mena,“ uviedol hovorca Roman Krpelan.
Právnik Marek Benedik tvrdí, že je viacero variantov, ktoré sú v prípade prezidenta možné. „Kiska sa mohol stať obeťou podvodu, keď nemusel tušiť, či predchádzajúce prevody pozemku boli legálne,“ myslí si Benedik. Samotný pozemok má podľa výpisu z katastra od začiatku augusta pozastavené ďalšie zápisy či prevody na iného majiteľa. „Je to bežná záležitosť, keď sa vykonávajú pozemkové úpravy. Podstatou pozemkových úprav je racionálne usporiadanie vlastníctva v určitom území. V minulosti sa napríklad pozemky drobili dedením medzi pozostalých a vznikali dlhé, úzke a nepoužiteľné pozemky,“ vysvetľuje Benedik. Dodáva však, že dôvodom pozemkových úprav môže byť aj nová investičná výstavba.
S Veľkým Slavkovom sa spájajú aj čachre s pozemkami v roku 2007. Vtedajší nominant HZDS Branislav Bríza dal vypracovať zmluvy, vďaka ktorým sa reštituenti z juhu Slovenska dostali k lukratívnym pozemkom pod Tatrami a obratom ich predali za zlomok ceny ľuďom blízkym HZDS.
Lokalita má veľkú hodnotu
Attila Mészároš, predseda Realitnej únie SR
- Pozemok sa nachádza v lukratívnej lokalite s veľkým potenciálom. Hoci je momentálne na ňom len trávnatý porast, prebiehajúce pozemkové úpravy naznačujú, že v budúcnosti sa na ňom bude možno stavať. Ceny pozemkov určených na výstavbu sa v danej lokalite pohybujú od 70 do 90 €/m2, čo pri výmere parcely 12 105 m2 predstavuje hodnotu približne 800 000 až 1 000 000 eur.
