Keďže v obci je málo nezamestnaných a na verejnoprospešných prácach robia pri obecnom úrade len dvaja ľudia, starostka Mária Segíňová (57) nelení, vyhrnie si rukávy a robotu si urobí aj sama. Okrem starostovskej stoličky ju tak možno pravidelne stretnúť, ako kosí trávu či hrabe lístie.
V malej obci Kostoľany pod Tríbečom nie je výnimočné nájsť starostku Máriu Segíňovú pri prácach, ktoré nie sú jej náplňou. Energická starostka situáciu s nedostatkom pracovníkov, ktorí by vykonávali práce v obci, vyriešila svojsky. Bežne ju preto vidno s kosačkou, hrabľami, ale aj s metlou. „Nemám na výber. Keď chcem, aby to u nás nejako vyzeralo, musím sa zapojiť aj ja. Ale veď nie je to tak, že starosta má ísť príkladom?“ pýta sa s úsmevom starostka.
V obci, v ktorej majú 336 obyvateľov, sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi len dvaja ľudia. „Nemám koho prijať, taká je tu situácia. A na robotu sú dvaja veľmi málo,“ vysvetľuje Segíňová. Ak má čo len chvíľu voľna, nesedí v úrade a nepopíja kávičku, prezlečie sa do pracovného a čistí obec.
„Najviac roboty je okolo cintorína, kostola, ale aj pri úpravách obce. Teraz na jeseň treba ešte aj hrabať lístie,“ vymenúva starostka, ktorej podľa zákona prislúcha plat 1291 € v hrubom. V obci si už na to zvykli a nikomu to nepríde čudné. „Čo to nechám tak? Kto môže, robí. A ja môžem,“ smeje sa prvá hlava obce. Častokrát sa tak stane, že nečakanú návštevu obce privíta v pracovnom a so špinavými rukami.
Neznalí pomerov si tak môžu myslieť, že ide o robotníčku. Segíňová sa však nebojí žiadnej práce a službu občanom prijala za svoje so všetkým, čo k tomu patrí. Ona sama si neuvedomuje, že robí niečo neobvyklé. „Ale však to robia všetci, nie? Ak nemá kto, tak si myslím, že je to normálne,“ mávne rukou skromná prvá dáma.
Kostoľany pod Tríbečom
Počet obyvateľov: 336
Prvá písomná zmienka: rok 1113
Vierovyznanie: rímskokatolícke
Pamiatky: Kostol sv. Juraja, jedna z najstarších sakrálnych pamiatok na Slovensku
Poloha: v doline medzi južnými výbežkami pohoria Tríbeč
V blízkosti: ruiny hradu Gýmeš
