Premietanie si nenechali ujsť ani traja účastníci prvej slovenskej expedície do Himalájí a prvého výstupu na osemtisícový vrchol - Nanga Parbat.
„Sú tam výpovede ľudí o veľmi ťažkých výstupoch, o pionierskych, ale hviezdnych dobách výškového horolezectva, ich spomienky, ktoré nie sú vždy radostné, ba mnohokrát až tragické,“ povedal Paľo Barabáš.
Michal Orolin (74), spolu s Ivanom Fialom (76) prví Slováci, ktorí vyšli na osemtisícový vrchol, si zaspomínal: „Keď sme odchádzali na výpravu, bolo to ako dnes najpopulárnejšie futbalové hviezdy. Stovky ľudí nás vyprevádzali. Nás čakala týždňová cesta nákladným autom.“
Pašovali alkohol
Expedícia si do Himalájí brala so sebou aj alkohol. Keďže sa báli kontrol v moslimských krajinách, museli ho jednoducho prepašovať. „V liehovare nám ho dali do plechoviek. Marhule, broskyne, čučoriedky boli vlastne vodka, slivovica, borovička. No viezli sme aj napríklad ryžu, ktorú sme zo Slovenska niesli až do základného tábora a tam ju miestni šerpovia nevedeli uvariť, taká bola nekvalitná,“ smial sa pri tejto zaujímavej spomienke Michal Orolin.
Lietadlom na hrad
Horolezcov po návrate vítali ako superhviezdy. „Keď sme sa vrátili z druhej expedície na Nanga Parbat, kde sme ako prví zo socialistického tábora dosiahli vrchol, čakala nás doma nekonečná oslava. Špalier ľudí od Podbanského po Starý Smokovec a amfiteáter nabitý do prasknutia. O pár dní prezident Svoboda poslal po nás do Popradu lietadlo, aby sme prišli na hrad. Nanga Parbat bol a je ťažký kopec. Prvý sa oň pokúšali v roku 1895 Angličania, neuspeli , potom od roku 1932 do 1939 päťkrát Nemci, tiež neúspešne, až v roku 1953 dosiahli vrchol. Horolezecký svet bol z nášho úspechu poriadne v šoku,“ ukončil svoje zaujímavé rozprávanie Michal Orolin.
