Novému Času sa však podarilo spojiť s opatrovateľkou Marikou, ktorá vodiča mikrobusu smrti Milana Bančeja († 54) osobne poznala. Podľa jej slov išlo o zodpovedého a dobrého človeka.
Marika na vodiča Milana spomína len v dobrom. „Bol jeden z najlepších a najzodpovednejších šoférov. Netelefonoval, neesemeskoval za volantom. Neviem, čo sa mohlo stať,“ hovorí so slzami v očiach. Ako prezradila, Milan ani nefajčil, no ženám zastavil vždy, keď ho požiadali. Strašnú tragédiu si nedokáže vysvetliť. Ako však prezradila, medzi vodičmi existujú aj tie „nesvetlé“ výnimky. Stáva sa totiž, že za volantom doslova zaspávajú, no na rady žien nereagujú. „Raz som tak vystúpila na odpočívadle na diaľnici a po poriadnej hádke, keď sa ku mne pridali aj ďalšie ženy, sme vodiča prebrali,“ uviedla. Milan bol však podľa jej slov niečo úplne iné.
Ako uviedla Marika, odvozy sa konajú dvakrát do týždňa, a to v utorok a piatok. „Ráno sa ženy vyzdvihnú v mieste bydliska a odvezú ich do práce. Tam sa počká na výmenu. Naloží sa striedačka, ktorá sa, naopak, odvezie domov,“ vysvetlila s tým, že vodiči si ich rozdeľujú podľa toho, akým smerom opatrovateľky idú. „Ak vodič začne ráno o šiestej, často končí na druhý deň o druhej, tretej,“ priblížila s tým, že na jeden raz spravia aj 2-tisíc kilometrov. Prestávky mávajú buď na fajčenie, alebo kávu či toaletu. Niekedy si však šofér na pár minút oddýchne aj pri samotnom striedaní opatrovateliek, keď sa zvyknú zarozprávať. „Nejde tu ale o prestávky, ale o to, koľko kilometrov za tých 36 hodín, čo je vodič za volantom, urobí,“ dodala Marika.
