Obec ho kúpila od ministerstva vnútra pred piatimi rokmi a peniaze na obnovu chcela získať z eurofondov. Napokon všetky plány zlyhali, pretože sa nedohodli so zvyšnými vlastníkmi. Poslednou možnosťou, ako národnú kultúrnu pamiatku zachrániť, je tak predaj, ktorému dali zelenú aj miestni poslanci.
Dedinka Ostrá Lúka je nerozlučne spätá s tunajším významným šľachtickým rodom Ostrolúckych. Ich pôsobenie pripomína rodinná hrobka, no najmä ich letné sídlo. To by však čoskoro mohlo byť minulosťou. Krásny kaštieľ z prvej polovice 17. storočia totiž chátra a záchrana v podobe rekonštrukcie neprichádza už dlhé roky. Samospráva to chcela zmeniť, ale narazila na prekážky...
Šesť majiteľov
Sídlo Ostrolúckych zo všetkých strán dýcha históriou. Zaujímavosťou tejto stavby je, že má akoby dve tváre – z jednej strany je to starobylá renesančná pevnostná stavba s mohutnými nárožnými vežami, z druhej strany je jeho dizajn typický pre neskorý barok. Dvojtvárnosť kaštieľa je podčiarknutá i farebnou odlišnosťou oboch protiľahlých strán.
Najznámejšou obyvateľkou kaštieľa bola Adela Ostrolúcka, ktorú všetci poznajú najmä ako veľkú lásku národného buditeľa Ľudovíta Štúra (*1815 - †1856). Vzácnu nehnuteľnosť po druhej svetovej vojne predal Adelin synovec Mikuláš Ostrolúcky piatim rodinám, ktoré boli vysídlené z Lešti, kde vznikal vojenský priestor. Neskôr sa k nim pridala ešte šiesta rodina. „Oni to následne predali družstvu a potom to pripadlo štátu. Jedna šestina však ostala v súkromných rukách,“ objasňuje komplikované majetkové pomery starosta Ostrej Lúky Juraj Jelok.
Kúpa a predaj
V kaštieli sídlil niekoľko desaťročí, až do roku 2005, okresný archív. Objekt však už bol v tom čase poškodený, porušená bola najmä jeho strecha. Archív preto presťahovali do Zvolena a kaštieľ odvtedy zíva prázdnotou. Pred piatimi rokmi kúpila obec od ministerstva vnútra päť šestín kaštieľa za 52 000 eur. „Pred časom predávali svoju jednu šestinu aj súkromní majitelia, no my sme sa kúpou väčšej časti už zadlžili a viac sme sa už nemohli. Napokon tá jedna šestina skončila v rukách ďalších dvoch súkromných osôb zo Žiaru nad Hronom,“ prezrádza starosta.
Samospráva kúpila kaštieľ preto, aby ho zachránila. Chcela ho zrekonštruovať z eurofondov, s čím by však museli súhlasiť aj zvyšní vlastníci tej jednej šestiny. A tí boli proti. „Z vlastných zdrojov si opravu nevieme dovoliť. Vznikla tu patová situácia, ktorá sa dá vyriešiť len predajom našej časti kaštieľa. Musíme sa pohnúť ďalej, aby sa nezrútil,“ tvrdí Jelok.
Obec najskôr kaštieľ ponúkla spoluvlastníkom, ktorí majú predkupné právo, na ponuku však nereagovali. Záujem nemá ani ministerstvo vnútra a kultúry. Podľa znaleckého posudku je vzácna stavba ohodnotená na 336 000 eur a za takúto sumu ju musí predávať aj samospráva. Starosta pripúšťa, že ak sa nepredá v tej cene, neskôr ju znížia. Na odkúpenie zvyšného šestinového podielu – čo by bola najľahšia cesta k záchrane – však peniaze malá dedinka s 300 obyvateľmi nemá.
Adela a Ľudovít
Historicky najvzácnejšiu stavbu v Ostrej Lúke dal postaviť v roku 1636 Melichar Ostrolúcky. Po roku 1813 ju zdedil Mikuláš Ostrolúcky, ktorý kaštieľ so svojou manželkou Alžbetou a deťmi Gejzom a Adelou používali ako letné sídlo. Párkrát sa v ňom mal zdržiavať aj Ľudovít Štúr, ktorého všetci spájajú s mladou slečnou Ostrolúckou. Národnému dejateľovi však imponovala celá rodina, ktorá bola veľmi vzdelaná. Ostrolúcki mali veľmi dobré vzťahy aj s významným vedcom a pedagógom Matejom Belom, od ktorého dostali evanjelickú bibliu z 18. storočia. Rodičia dopriali vedomosti nielen svojmu synovi, ale aj dcére. Adela sa už od detstva stretávala s významnými osobnosťami vtedajšieho verejného života, čo jej pootvorilo mnoho dverí, ktoré by pre bežnú ženu ostali v tej dobe zatvorené.
„Päť rokov ju a jej brata Gejzu učil slovenský učiteľ Štefan Koreň, preto sa naučila dobre po slovensky,“ prezradila historička Tatiana Figurová. Okrem toho ovládala maďarčinu, nemčinu, francúzštinu, angličtinu a taliančinu. Vedela aj základy latinčiny, gréčtiny a zaujímala sa i o slovanské jazyky. Ostrolúcka mala rada aj politiku a navštevovala Uhorský snem, poslancovi Štúrovi dokonca prekladala texty z maďarčiny do slovenčiny. „Zoznámil ju s ním jej brat. Keďže Štúr bol charizmatický, je možné, že sa jej páčil. On s Adelkou komunikoval cez jej matku. Určite mu imponovalo to, že bola veľmi vzdelaná a rozhľadená. Možno by mu ju aj dali Ostrolúcki za manželku, keby prijal miesto tajomníka súdu, ktoré mu vybavili,“ ozrejmila historička. Známy politik s veľkou pravdepodobnosťou navštívil aj ich rodinné sídlo v Ostrej Lúke. Našla sa tam totiž jeho vizitka. „V jednom liste, ktorý napísal Ľudovít Adelinej matke Alžbete, spomína, že ho mrzí, že ich nemohol navštíviť, lebo mal iné neodkladné povinnosti,“ uviedla Figurová.
Z chátrajúceho kaštieľa sa podarilo zachrániť obľúbený Adelin klavír, jej vlasy či nábytok z izby. Zachovalo sa aj 6-tisíc rodinných kníh a zoznam, v ktorom Štúr napísal Ostrolúckej, akú literatúru má čítať. Blízky vzťah národného buditeľa a inteligentnej mladej ženy sa skončil jej smrťou na týfus, keď mala len 28 rokov. Bola pochovaná vo Viedni, ale neskôr jej pozostatky previezli do rodinnej hrobky v Ostrej Lúke, kde sa nachádzajú dodnes.
Poslední potomkovia Ostrolúckych žijú v Maďarsku. O svoj majetok na Slovensku, ktorý im bol znárodnený, sa nezaujímajú. Starosta, ale aj obyvatelia však veria, že kaštieľu raz svitne na lepšie časy a bude platiť to, čo stojí vo vytesanom nápise na jeho prízemí: „Nech tento dom stojí dovtedy, kým mravec nevypije more a korytnačka neobíde svet.“
