Ťažba vzácnych nerastných surovín vo vesmíre by pred 100 rokmi znela ako ťažké sci-fi. Dnes to však nie je nič nereálne a mnohé ťažiarske firmy sa pomaličky chystajú vyraziť za hranice našej atmosféry.
Z dlhodobého pozorovania či skúmania meteoritov, ktoré k nám na Zem dopadli, vieme, že obsahujú často veľmi vzácne materiály. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír NASA skúma možnosti ťažby na asteroidoch už od roku 1970! Okrem nich aj mnohé súkromné firmy kujú nástrahy, ako sa k vesmírnemu bohatstvu dostať. Môžete to chápať tak, že ľudia už nevedia odkiaľ pokiaľ, a hneď ako si nezodpovedným správaním zničíme vlastný domov, vyrazíme drancovať vesmír. Ťažba za hranicami našej atmosféry má však aj iný rozmer.
Pre nás?
Svetová populácia neustále rastie a príde čas, kedy chtiac či nechtiac budeme musieť hľadať externé zásoby prírodných zdrojov, teda pokiaľ sa dovtedy nepresťahujeme napríklad na Mars. Jednou z odpovedí je ťažba surovín vo vesmíre.
Vedci odhadujú, že ťažba platinových kovov za hranicou našej atmosféry by mala na Zemi znížiť cenu elektriny, pomôcť elektrofikácii dopravy a vytváraniu inovácií, ktoré by mali prispieť k zelenšej a zdravšej planéte a prosperite ľudstva. Možno, ak by sa ťažba na asteroidoch naplno rozbehla, prestali by sme tak drancovať jedinú použiteľnú planétu pre život, ktorú zatiaľ máme. Možno...
Kovy aj voda
Vesmírna ťažba je veľký a drahý oriešok, ktorý však môže priniesť bohaté plody. Podľa NASA sa iba v blízkom vesmíre nachádza približne 1 500 asteroidov. Ich zloženie je rôzne, no podľa odhadov až 10 % z nich obsahuje cenné nerasty ako sú platina, paladium, rhodium, zlato, striebro či titán... Odhaduje sa, že asteroid bohatý na platinu môže obsahovať viacej tohto kovu, ako sa kedy vyťažilo v celej histórii na Zemi. Platina je fakt vzácna, doteraz sa jej vyťažilo iba 16 ton!
Okrem toho, mnohé z asteroidov ukrývajú aj životne dôležitú tekutinu – vodu. Okrem bežného využitia ju vedci plánujú použiť rozkladom na vodík a kyslík na výrobu raketového paliva. Uľahčilo by to medziplanetárne lety. Pre predstavu, poslať dnes jeden liter vody do vesmíru stojí približne 18 000 eur.
Európa aj USA
Zatiaľ sa nám z vesmíru podarilo doniesť iba vzorky hornín a prach. Niektoré štáty sa už dnes pripravujú na to, aby sa to zmenilo. „Luxembursko chce zabezpečiť regulačný a právny rámec pre prípravu podnikania vo vesmíre, najmä na asteroidoch,“ zaznelo pred rokom z úst poradcu luxemburskej vlády Jeana-Jacquesa Dordaina. Áno, Luxembursko je prvou európskou krajinou, ktorá sa snaží vytvoriť podobné podmienky pre podnikateľov. Krajina chce prilákať veľkých investorov a rozbehnúť vesmírny biznis.
Veľkým hráčom na trhu sú, samozrejme, aj Spojené štáty. Bývalý prezident Barack Obama podpísal zákon, že všetok materiál nájdený Američanmi na vesmírnych telesách patrí jeho nálezcom. To firmám umožní jeho ďalšie spracovanie a predaj. Americká firma Planetary Resources na čele s jej riaditeľom Chrisom Lewickim už dnes dôkladne študuje asteroidy a hľadá vhodného kandidáta na ťažbu. Nuž, zdá sa, že nás čaká nová éra. Odvážne odhady hovoria, že ťažba vo vesmíre je od nás vzdialená už iba jednu dekádu.
Prečo?
Dôvodov je hneď niekoľko. Zásobovanie Zeme vzácnymi materiálmi, zelenšia planéta, ako aj medziplanetárne cestovanie či budovanie kolónií mimo Zeme, napríklad na Mesiaci. Jedným z hlavných problémov, ktoré delia ľudstvo od života vo vesmíre, je voda a materiály, z ktorých by sa kolónie vybudovali. 3D tlačiarenské roboty by mohli s mimozemským materiálom pracovať priamo vo vesmíre. Asteroidy by mohli byť výborným zdrojom zásob.
Prvá fáza
Bude znamenať vypustenie výkonných teleskopov, ako napríklad Arkyd-100, blízko obežnej dráhy, aby zbierali dáta o asteroidoch.
Druhá fáza
Teleskopy sa presunú na orbit asteroidu, odkiaľ ho budú skenovať – zisťovať jeho zloženie a využiteľnosť v ťažobnom priemysle.
Tretia fáza
Na asteroidy budú vyslaní roboti, ktorí budú vŕtať a ťažiť nerasty priamo na asteroide, a vzácne materiály posielať na Zem v špeciálnych kapsuliach.
Doprava na Zem
Ďalšou možnosťou je využitie silného raketového pohonu, ktorý by dotiahol asteroid na obežnú dráhu Zeme a odtiaľ dopravil hopriamo na Zem.
Kde sú?
Najviac sa ich nachádza v takzvanom Pásme planétok, ktoré sa nachádza medzi planétami Mars a Jupiter. Vedci odhadujú, že sú to pozostatky z formovania solárneho systému. Ďalšia skupina asteroidov sú Trójania, Gréci a Rodina Hilda či asteroidy blízko Zeme, ktoré cestujú solárnym systémom a môžu dokonca až prejsť cez obežnú dráhu Zeme. Asteroidy merajú od pár metrov po kilometre. Ten najväčší s menom Cares dosahuje až 975 km. Niektoré asteroidy majú dokonca vlastné mesiace.
Aké materiály asteroidy ukrývajú?
Jeden asteroid môže obsahovať 30 miliónov ton niklu, 1,5 milióna ton kobaltu a 7 500 ton platiny. Iba samotná platina by mohla mať hodnotu 150 biliónov.
Ďalšie materiály: voda, kyslík, železo, nikel, magnézium, zlato, platina a iné