Ako mohla vzniknúť stavba, na ktorú bolo treba viac kamenných kvádrov ako na všetky egyptské pyramídy dokopy? Dnes je známe, že Angkor Wat dal postaviť khmérsky kráľ Suriavarman II., ktorý vládol v rokoch 1113 – 1150. Khmérska ríša vtedy okrem dnešnej Kambodže zahŕňala aj územie Laosu, Thajska, Vietnamu, Mjanmarska a Malajzie.
Angkor Wat, dodnes najväčší chrámový komplex aký kedy na našej planéte postavili, bol srdcom hlavného mesta ríše, v ktorom žilo až milión ľudí. Chrámy boli sprvoti zasvätené hinduistickému bohovi Višnu, neskôr sa zmenili na budhistické sväté miesto a tak je to dodnes.
Dielo Bohov?
Vedci spočítali, že na výstavbu komplexu s rozlohou takmer dva štvorcové kilometre stavitelia spotrebovali až 10 miliónov pieskovcových blokov s hmotnosťou okolo 1,5 tony! To je viac kvádrov, ako sa spotrebovalo za stáročia pri stavbe všetkých egyptských pyramíd dohromady. A pritom Angkor Wat postavili len za pár desaťročí, počas panovania jediného kráľa! Ako to dokázali?
Podľa archeológov kvádre dovážali z lomov na pltiach a lodiach po sústave umelo vybudovaných vodných kanálov. Museli pritom prekonať cestu dlhú 87 km! A teraz si to predstavte krát tých 10 miliónov... Nečudo, že prví Európania verili legende, že Angkor Wat museli postaviť samotní bohovia.
Katastrofa
Portugalský kapucín António de Madelaa v roku 1589 uviedol, že krása Angkoru sa nedá ani opísať. „Nepodobá sa žiadnej inej stavbe na svete. Má veže a všetku výzdobu, akú si len človek dokáže predstaviť...“
O tristo rokov neskôr francúzsky cestovateľ Henri Mouhout napísal, že Angkor Wat „prevyšuje všetko, čo nám zanechali staroveké Grécko a Rím“. Nikomu nešlo do hlavy, ako také niečo mohli postaviť obyvatelia krajiny, ktorá sa zmietala v chaose a chudobe. Treba však pripomenúť, že Angkor Wat khmérska civilizácia postavila na svojom vrchole. Už v 14. storočí však svoje úžasné mesto musela opustiť a presťahovať ho o desiatky kilometrov, tam, kde je dodnes hlavné mesto Kambodže Phnom Penh.
Prečo? Lebo taký rozmach khmérskej metropoly, ktorá bola veľká ako dnešný Berlín, príroda skrátka neutiahla. Lesy ľudia vyklčovali, aby na svahoch mohli založiť ryžové polia, tým dochádzalo k erózii pôdy, ktorá zasa zanášala životne dôležité vodné cesty... Skrátka, stredoveká ekologická katastrofa. Poučiť z nej by sa mali aj dnešné nekontrolovateľne rastúce miliónové mestá.
Zaujímavé je, že ani po tom, ako Angkor prestal byť hlavným mestom, ľudia chrámy nikdy úplne neopustili. Aj vďaka tomu sú úchvatné pamiatky také zachovalé a džungľa ich naplno nepohltila. To sa však nedá povedať o ďalšom stratenom meste, ktoré pred piatimi rokmi vďaka laserovým meraniam a satelitom objavili v pralese neďaleko Angkoru.
