Pred štyrmi rokmi sa mladej výtvarníčke Katke Janečkovej otočil život naruby a nabral úplne iný spád. „Keď som v roku 2013 končila magisterské štúdium na VŠVU, zomrel mi tatino, ktorý mi bol veľmi blízky,“ začína svoje rozprávanie talentovaná Bratislavčanka.
„Ťažko sa mi to spracovávalo a vedela som, že si potrebujem trošku vyvetrať hlavu. Vybrala som sa teda na pár týždňov do Thajska trénovať wakeboarding,“ opisuje vášnivá fanúšička vodného lyžovania.
Láska z Thajska
A ako to už býva, Katka v exotike našla to, čo by tam hľadala ako posledné – životnú lásku. „Kde sa vzal, tu sa vzal, na vleku sa objavil môj vtedy budúci manžel Američan Robert. Postavil sa za mňa do radu a keď sa so mnou začal rozprávať, obaja sme mali zo seba pocit, akoby sme boli už dlho dobrí kamaráti. Možno to znie trošku ako klišé, ale bolo to tak. A okrem toho bol, samozrejme, veľmi sexi,“ šibalsky sa usmieva mladá umelkyňa.
Keďže iskra preskočila vzájomne, Robert sa Katku pokúšal prehovoriť na výlet po thajských chrámoch, ale veľmi neobstál. „Moji ochranárski kamaráti ma, pochopiteľne, nechceli pustiť s cudzím mužom kade-tade Thajskom,“ vysvetľuje. A tak si zaľúbená dvojica ešte stihla dať rande v športovom areáli wakeparku a rozlúčiť sa pusou na čelo.
Do Ameriky
Odvtedy zostali Katka s Robertom v kontakte a často mali postarané aj o rôzne komické situácie. „Robert sa veľmi snažil, každý deň mi volával. Ale keďže ja som sa vtedy dosť hanbila zdvíhať telefón na verejnosti a rozprávať sa po anglicky, tak to so mnou nemal ľahké,“ smeje sa maliarka. „Vedeli sme, že spolu chceme byť a žiť. Aj keď medzi nami boli kultúrne rozdiely, na diaľku ich takmer nebolo cítiť. Ale čo to vlastne znamená, človek zistí, až keď príde na spolužitie a život v inej krajine.“ A do vzájomného spolužitia vhupla dvojica pomerne rýchlo. „Keďže ako maliarka môžem pracovať kdekoľvek na svete a láska aj hory prenáša, preniesla som sa za Robertom do Ameriky ja,“ zdôvodňuje Katka.
Svadba v Texase
Zakrátko si v Texase povedali áno. Originálnu svadbu si zrealizovali sami a svojpomocne. „Našli sme si na kopci v prírode malú kaplnku, ktorá bola poskladaná z viacerých opustených kostolov a staral sa o ňu Robertov ujo. Ten nás aj sobášil,“ prezrádza Janečková a ďalej spomína na svoj veľký deň: „Už len týchto pár vecí naznačovalo, že to bude niečo naozaj špeciálne. Na svadbe nám spievala Robertova sestra, pobehoval tam môj pes so zvončekom okolo krku. K oltáru ma doviedol môj braček, maminka ronila slzy v prvom rade a po celý ten čas som videla na fotku usmievajúceho sa tatina, ktorú sme mali pri sebe.“
Ťažké začiatky
Na neľahký život na divokom západe si mladé dievča z Bratislavy muselo zvykať. „Začiatky boli veľmi ťažké, nebolo to celé úplná Amerika,“ priznáva Janečková. Navyše v čase, keď sa s Robertom brali, rozbiehal svoj biznis a musel často pracovne vycestovať. „Robert je spolumajiteľom firmy, ktorá opravuje elektrárne po celom svete. Vymieňajú generátory a sú v strehu pripravení na zásah 24 hodín denne,“ prezrádza Katka, čím naznačuje, že najmä v prvých mesiacoch bola v novej krajine bez priateľov viac-menej sama. „Bol to celkom šok. Začala som žiť v meste, kde nikto nechodí po vonku, kde sa aj do potravín jazdí autom 15 minút a viac a kde, bohužiaľ, nie je veľmi rozvinutý kultúrny život tak, ako ho poznáme my v Európe.“
A jednoduché to nebolo ani vo vzťahu novomanželov, ktorý prešiel vážnou zaťažkávajúcou skúškou. „Prvé mesiace som na chudáka Roberta vyvíjala celkom tlak s otázkami, kedy sa odsťahujeme. Popravde, aj dnes je pre mňa život v zahraničí každodennou vnútornou prácou samej so sebou a učením, čo je v živote dôležité,“ otvorene hovorí Janečková. Tá sa domov na Slovensko vracia už len na návštevy.
Tajomné medvede
Na druhej strane však Katka priznáva, že čo sa týka vlastnej maliarskej tvorby, Texas jej dal tých podnetných životných momentov skutočne dosť. „Maľba je bezpochyby najdôležitejšia súčasť môjho života. Za tých pár rokov, čo som tu, mám okrem ateliéru v Texase už tri roky aj čarovný ateliér v New Yorku,“ hovorí úspešná výtvarníčka. Ale aj to má svoje paradoxy. „Nakoniec sa z tej šialenej mestskej džungle, akou je New York, aj tak vždy teším späť do Texasu na Roberta, moju záhradu a na pár týždňov stereotypu, kým zase niečo nevymyslím.“ A charakteristickou črtou, podľa ktorej spoznáte Katkine hravé obrazy, sú často medvede, ktoré v prenesenom význame znázorňujú mužov. Ako to vzniklo?
„Nemusí to byť vždy len medveď, ale mám pocit, že medveď je takým jednoznačným symbolom mužskosti alebo skôr dobrým protipólom ženskosti. Páči sa mi, že je to veľká čierna machuľa vzpriamenej postavy, pripomínajúca muža, ale že ešte stále to nie je nikto konkrétny. Môže to byť medveď ochranca, milenec, dieťa, pozorovateľ. Možností je tisíc,“ poodhaľuje tajomstvo svojich obrazov. Priznáva, že náhodou nie je ani to, keď sa hrdinky jej malieb ponášajú na ňu samotnú. „Obrazy maľujem spamäti a z predstavivosti a svoju tvár poznám najlepšie, tak sa tam akosi vždy nejako objavia môj nos, oči, zadok,“ usmieva sa.
Nahý manžel
Dokonca na jednej z posledných Katkiných výstav Texaský návod na prežitie v pražskej Novej galérii vystavovala obraz so svojím obnaženým manželom Robertom. „Môjmu mužovi som venovala jednu celú miestnosť spolu s ďalšími skicami, na ktorých je len on. A keďže ma prišiel na výstavu aj osobne prekvapiť, vyrobila som mu tričko s nápisom I am the bear (Ja som medveď) a myslím, že na to bol veľmi pyšný,“ smeje sa na záver výtvarníčka.
