Stalo sa tak po tom, čo iracká federálna armáda vstúpila v pondelok nadránom na Kurdmi kontrolované územie v provincii Kirkúk s cieľom prevziať kontrolu nad rovnomenným mestom.
Podľa bezpečnostnej rady KRG vozidlá Humvee používali šiitské Ľudové mobilizačné sily (PMF). "Približne o 23.30 h iracké sily a Iránom podporované Ľudové mobilizačné sily postúpili od (mesta) Túz Chúrmátú, južne od Kirkúku (metropoly provincie), v rámci veľkej, viacúrovňovej operácie s cieľom vstúpiť do mesta a prevziať základňu K1 a ropné polia. Približne o 2.30 h zaútočili na oddiely péšmarga z dvoch frontov na križovatke Túz-Kirkúk a moste Marjam Bag, južne od Kirkúku, pričom používali americkú výzbroj vrátane tankov Abrams a vozidiel Humvee," uviedla bezpečnostná rada KRG, ktorú citoval kurdský spravodajský portál Rudaw.
Podľa vyhlásenia bezpečnostnej rady oddiely péšmarga zničili najmenej päť vozidiel Humvee a budú "naďalej brániť Kurdistan, jeho ľud a záujmy." Na margo irackej operácie uviedla, že je to "nevyprovokovaný útok". Podľa agentúry AP štátna televízia al-Irakíja predtým informovala, že federálne sily postúpili ku Kirkúku bez toho, aby čelili odporu. Niektorí obyvatelia však hlásili streľbu.
Al-Irakíja uviedla, že iracký premiér Hajdar Abádí nariadil "zaistiť bezpečnosť v meste v spolupráci s obyvateľmi a oddielmi péšmarga", čo podľa AP naznačuje, že je ochotný podeliť sa o moc v Kurdistane - autonómnej oblasti Iraku. Viceprezident kurdskej autonómie v Iraku a veliteľ polovojenských jednotiek Kosrat Rasúl vyhlásil, že mesto Kirkúk pred prebiehajúcou operáciou irackej armády ochránia kurdské sily. "Sily péšmarga budú chrániť Kirkúk a nedovolia, aby poškodili mesto," povedal Rasúl pre Rudaw.
Kurdské oddiely získali kontrolu nad Kirkúkom, keď sa džihádistická organizácia Islamský štát v roku 2014 zmocnila častí územia na severe Iraku, pričom nenarážala na žiaden odpor irackej armády. Bagdad už medzičasom Kurdov požiadal, aby odovzdali správu nad mestom federálnym úradom, k čomu však zatiaľ nedošlo. Tento ich spor sa ešte vystupňoval po nedávnom kontroverznom referende o nezávislosti Kurdistanu.
