Iracký premiér Hajdar Abádí medzičasom vyhlásil, že cieľom postupu vládnych síl v oblasti Kirkúku je "zabrániť hrozbe rozdelenia krajiny", ktorá Iraku hrozí po tom, čo Kurdi nedávno usporiadali referendum o nezávislosti Kurdistanu. "Konali sme len s cieľom splniť si ústavnú povinnosť, ktorou je rozšírenie právomocí federálnej vlády a nastolenie bezpečnosti a ochrany národného bohatstva tohto mesta," uviedol vo vyhlásení na margo operácií vládnych síl v Kirkúku iracký premiér.
Podľa Abádího prišlo rozhodnutie zasiahnuť v Kirkúku po tom, čo kurdskí predstavitelia odmietli zrušiť výsledky "jednostranného" referenda a usilujú sa o vznik samostatného štátu "založeného na etnickom a rasovom princípe". Etnicky zmiešaný Kirkúk začali pred postupujúcimi vládnymi silami opúšťať tisíce ľudí smerujúcich do miest Sulajmáníja a Adlíb. Na cestách medzi uvedenými irackými mestami sa vytvorili dlhé kolóny áut, pričom väčšina utekajúcich obyvateľov Kirkúku sú etnickí Kurdi.
Napätie vo vzťahoch medzi Kurdistanom a vládou v Bagdade vyvolalo referendum o nezávislosti Kurdistanu, ktoré sa konalo 25. septembra a skončilo sa víťazstvom prívržencov odtrhnutia sa regiónu od Iraku. Vláda v Bagdade tvrdí, že referendum sa konalo v rozpore s ústavou, a výsledky hlasovania neuznáva.
Mesto Kirkúk, ktoré leží na severe Iraku a v blízkosti bohatých nálezísk ropy, nie je oficiálne súčasťou irackého Kurdistanu, ale pôsobia tam oddiely péšmarga.
Kurdské oddiely získali kontrolu nad Kirkúkom, keď sa džihádistická organizácia Islamský štát v roku 2014 zmocnila častí územia na severe Iraku, pričom nenarážala na žiaden odpor irackej armády. Bagdad už medzičasom Kurdov požiadal, aby odovzdali správu nad mestom federálnym úradom, k čomu však zatiaľ nedošlo. Tento ich spor sa ešte vystupňoval po nedávnom kontroverznom referende.
