S pozostalými rodinami po opatrovateľkách, ktoré tragicky zomreli pri víkendovej nehode mikrobusu s kamiónom, súcitia nielen ďalšie ženy rovnakého povolania. Do redakcie Nového Času sa ozýva množstvo ľudí, ktorí chcú podobným prípadom do budúcnosti zabrániť.
Nehoda sa odohrala na ceste medzi Hornými Vestenicami a Nitrianskymi Sučanmi (okres Prievidza). Vyšetrovatelia zatiaľ pracujú s verziou, že vodič mikrobusu dostal mikrospánok a zrazil sa s oproti idúcim kamiónom. Z posádky mikrobusu nikto neprežil. Z havarovaného vozidla sa vysypalo množstvo darčekov, ktoré ženy niesli svojim najbližším.
Po prvotnom smútku a zlosti zo zbytočnej smrti matiek, prišiel ďalší krok. Slovenské opatrovateľky sa zmobilizovali a napísali list prezidentovi Andrejovi Kiskovi. List je plný zúfalých prosieb, vďaka ktorým veria, že sa veci pohnú iným smerom. "Chceme tomu už stoj čo stoj zabrániť, preto sa obraciame aj na Vás, pán prezident, aby ste boli oboznámený s touto negatívnou situáciou, voči ktorej sa v týchto dňoch mienime na Slovensku postaviť. Nebudeme bojovať za neviazanú dopravu, ale budeme bojovať za to, aby sa tieto ženy mohli vrátiť domov," píše sa v liste.
Ženy, ktoré zakladajú Združenie slovenských opatrovateliek a opatrovateľov apelujú na to, aby sa podporovala ich práca najmä doma na Slovensku: "Ja, osobne mám za sebou 10 ročnú prax v opatrovaní v Rakúsku, ale môj príjem bol ťažko odrobený. Nebola som len opatrovateľkou, ale aj záhradníčkou, upratovačkou, šoférkou a kuchárkou v jednej osobe. Netreba nechať zotročovať naše ženy za hranicami, ale radikálne zmeniť systém, ktorý je u nás veľmi zle nastavený."
"Budeme tiež bojovať zato, aby opatrovateľky mali na Slovensku prijateľné príjmy, z ktorých budú môcť uživiť svoje rodiny a nebudú žiť v strachu, či budú alebo nebudú mať na zaplatenie účtov," vytýčili v liste svoje ciele a dopĺňajú: "Budeme bojovať zato, aby sa starali o našich starých a chorých občanov a nie o dôchodcov za hranicami nášho štátu. Naši ľudia v starobe si v prvom rade zaslúžia, aby bolo práve o nich postarané čo najlepšie a sme presvedčené, že štát je povinný sa do tejto témy zapojiť a riešiť tento závažný problém, ktorý je dlhé roky mŕtvy a nič sa s tým doteraz nedeje."
"Rovnako sme si viac než isté, že keby mali zaplatenú len polovičnú mzdu z toho, čo zarobia v zahraničí, nebudú váhať, zbalia si svoje kufre a vrátia sa šťastné späť – domov. Ale, zo 498€ žiť nie je možné a nie je možné sa v takomto prípade ani vrátiť späť," píšu v liste Monika Jankovčinová a Anetta Strýčková.