Ktorá krajina má najmenej prísne kritériá?

Aká je možnosť pre bežných Slovákov, a ktoré krajiny prichádzajú do úvahy? Najväčší záujem o vysťahovanie už dlhodobo zaznamenávajú Kanada, USA, Austrália a Nový Zéland. V minulosti bola dosť populárna i Juhoafrická republika, ale po zmene politického režimu, z dôvodu prísnej legislatívy a zvýšenej kriminality je migrácia takmer zastavená.

Čo so sebou trvalý pobyt prináša
„Vysťahovanie alebo oficiálne trvalý pobyt umožňuje jeho držiteľovi využívať všetky práva a povinnosti občana danej krajiny. To znamená žiť, pracovať, podnikať, študovať, ako aj poberať ostatné výhody. Okrem toho má zadarmo alebo veľmi zvýhodnené zdravotné poistenie, môže bezplatne navštevovať základné a stredné školy a v prípade štúdia na univerzite tiež poberať študentské pôžičky. Po uplynutí určitej doby môže dokonca požiadať o občianstvo,“ objasňuje riaditeľ poradenskej a konzultačnej firmy Hagiel Jozef Burza.

Kritériá na vysťahovanie
Podľa informácií Jozefa Burzu má každá krajina vlastný režim príjmu prisťahovalcov. Ide o systém hodnotených kritérií, za ktoré sa dávajú body - po získaní minimálneho počtu je žiadosť vyhodnotená kladne. Prihliada sa na vek, vzdelanie, znalosť jazyka a dĺžku odbornej praxe žiadateľa. Najrozšírenejším spôsobom trvalého pobytu je kategória „skilled workers“ - to znamená na základe odbornej praxe a vzdelania. „Jedinou šancou na vysťahovanie sa Slovákov do USA je takzvaná Lotéria o Zelenú kartu. Ostatné programy sú pre celosvetovo uznávaných odborníkov, ľudí, ktorí tu chcú významne investovať, alebo osoby, ktorých blízky príbuzný žije v Amerike,“ vysvetľuje Burza.

Najvyšší počet prisťahovalcov
Jozef Burza hovorí: „Kanada má spomedzi spomenutých krajín najprijateľnejšiu imigračnú politiku, a to nielen najvyššou kvótou pre prisťahovalcov, ale tiež najmäkšími kritériami, ktoré musia žiadatelia splniť.“ Kanada ročne prijme 250 000 ľudí, na budúci rok plánuje tento počet dokonca zvýšiť o ďalších 100 000 imigrantov. V Austrálii nový domov nájde ročne 130 000 vysťahovalcov, v USA 50 000 a na Novom Zélande 45 000.

Aká je potrebná dĺžka odbornej praxe
Jedným zo základných kritérií trvalého pobytu je dĺžka odbornej praxe, pričom sa započítava iba tá, ktorá sa vykonávala na plný úväzok. Austrália požaduje ročnú prax v ostatných 18 mesiacoch, alebo 2-ročnú v ostatných 3 rokoch. Možné je aj 2-ročné štúdium v Austrálii, nie však štúdium jazyka. Pri žiadosti o pobyt v Spojených štátoch amerických je nutné mať ukončenú aspoň strednú školu, ak to žiadateľ nespĺňa, musí mať minimálne 2- -ročnú prax. V Kanade stačí preukázať ročnú prax v ostatných 10-ich rokoch.

Je znalosť jazyka povinná?
V Kanade sa znalosť anglického jazyka požaduje v závislosti od počtu dosiahnutých bodov v ďalších kritériách. Na základe toho postačuje buď základná znal o s ť, alebo sa vôbec nepreukazuje. Body môžete rovnako dostať aj za ovládanie francúzskeho jazyka, pričom sa v prípade znalosti oboch body sčítavajú. Austrália a Nový Zéland vyžadujú nezávisle od ostatného bodovania plynulú znalosť an gličtiny. Ak sú vaše jazykové vedomosti veľmi nízke alebo dokonca žiadne, v prípade Lotérie o Zelenú kartu sa obávať nemusíte - ich úroveň sa nezisťuje.

IDEÁLNY VEK ŽIADATEĽA
Pre Kanadu je ideálny vek žiadateľa 21 až 49 rokov, pričom táto krajina nemá vekové obmedzenie. Pre Austráliu to je 18 až 29 rokov, po 45. roku však už o trvalý pobyt nie je možné žiadať. V prípade Nového Zélandu by mal mať uchádzač do 56 rokov, ideálne rozmedzie je medzi 20. až 29. rokom života. Lotéria o Zelenú kartu má podmienku, aby záujemcovia o ňu mali nad 18 rokov. Za každý rok mimo ideálnej hranice sa strhávajú body.

DOSIAHNUTÉ VZDELANIE
- Zelená karta - nutné ukončené stredoškolské vzdelanie,
- Austrália a Nový Zéland
- vzdelanie musí prehodnotiť určená inštitúcia, až po jej uznaní je žiadateľ vhodný pre trvalý pobyt,
- Kanada - minimálne úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou, bez problémov uznáva všetky naše školy, pričom nie je potrebné schválenie dosiahnutého vzdelania.