Hoci vyrastal v sociálnom zariadení, vyštudoval fotografický dizajn a dnes pomáha mladým vzdelávať sa v rámci projektov Erasmus+. Zaľúbenie našiel aj v turistike, prekonáva tak sám seba a svoj hendikep. Sníva o tom, že sa mu raz podarí urobiť si vodičák.
Optimistický Martin (31) sa so životom pasuje ako lev. Narodil sa bez rúk a jedného chodidla, väčšinu detstva strávil v sociálnom zariadení pre telesne postihnutých. „Musel som tam rešpektovať prísne pravidlá, to som niekedy ťažko prijímal. Ale to obdobie hodnotím pozitívne, naučil som sa samostatnosti,“ uvažuje mladý muž.
Dokáže byť úplne sebestačný. „Nefungujem nijako výnimočne. Žijem sám, na frajerky nemám čas. Všetko si zabezpečím – od rannej kávy až po cestovanie. Včera som napríklad umýval okná,“ hovorí so smiechom. Sníva ešte o tom, aby si mohol urobiť vodičák. No zatiaľ sa mu nepodarilo nájsť ústretovú autoškolu. Vyštudoval fotografický dizajn na filmovej škole, potom sa zapojil do prvého výmenného študentského programu. „V Nemecku som pri problémových deťoch pracoval ako asistent učiteľa. V začiatkoch som sa bál postaviť pred ľudí, neskôr som sa v tom našiel. Postupne som začal pracovať ako fotograf,“ spomína Martin.
Venuje sa neformálnemu vzdelávaniu európskej mládeže v programe Erasmus+, učí ich okrem iného zdravému životnému štýlu. „Zaoberám sa aj možnosťami zdravotne znevýhodnených a tým, ako by sa mali zaradiť do bežného života. Vidím v tom zmysel,“ hovorí už skúsený facilitátor a motivátor.
Miluje turistiku
Prechodil takmer celé Slovensko – Oravu, Tatry, Slovenský raj či Pieniny. Najviac mu zatiaľ dali zabrať Súľovské skaly. „Prekonávam tak sám seba a svoj vlastný hendikep. Znevýhodneným ľuďom chcem odkázať, aby sa nebáli a nesedeli doma, lebo svet je pre nás otvorený. Len musíme sami urobiť prvý krok!“ dodáva Martin.