Ako ste sa dostali k spoločenským tancom?
Keď som mal desať rokov, prihlásil som sa na základnú umeleckú školu. Išiel som tam kvôli spolužiačke, ktorá sa mi veľmi páčila a chcel som sa pohybovať v jej blízkosti. Ona tam nakoniec dlho nevydržala a mne sa tam zase, naopak, zapáčilo. Keďže nás tam bolo menej chalanov, neustále nás chválili a motivovali, aby si nás udržali.
Čím to je, že v tanečných školách je vždy dvojnásobok dievčat ako chlapcov a o tanečníkov je vždy núdza?
To sú také stereotypy, že tanec je len pre baby. Ale je to aj tým, že keď mladí sledujú televíziu a tlač, tanec sa tam veľmi neobjavuje. Všade je najmä hokej, futbal, poprípade nejaké bojové a olympijské športy. Aj v mojej tanečnej škole tvoria chalani len 10 percent zo všetkých prihlásených detí a zvyšok sú dievčatá. Keď príde chalan, je to sviatok.
Vo vašej tanečnej škole City Dance učíte tancovať aj dospelých. Aké máte s nimi skúsenosti?
Tancovať sa dokáže naučiť úplne každý, aj takzvané drevo. Otázkou je, za akú dlhú dobu. Talent pomáha v tom, že je celý ten proces rýchlejší. Rýchlejšie sa naučí tanečné kroky aj vnímať hudbu. Často k nám do tanečnej školy dotiahnu ženy svojich partnerov a tvrdia, že sú tanečné drevá. No paradoxne po prvom tréningu zistíme, že je to práve naopak.