Za to, čo robí, sa jej islamskí radikáli vyhrážajú smrťou už dlhé roky. Hrozba je reálna, postrelená bola už ako 21-ročná aktivistka za práva tureckých žien.
Seyran Ates sa narodila v Turecku, ale od detstva žije v Nemecku. Dnes je známa ako bojovníčka za práva moslimských žien a je tvárou celoeurópskej kampane Stop extremism. Jej cieľom je v členských štátoch vyzbierať milión podpisov, aby sa návrhmi iniciatívy museli zaoberať európske inštitúcie. Tento týždeň za vec lobovala na Slovensku.
Stredovek nepatrí ani domov
Iniciatíve nejde iba o extrémizmus, ako ho doteraz poznáme – teda o neonacistov či ľavičiarov hádžucich dlažobné kocky do výkladov bánk. Ide najmä o radikálny islam, ktorý v Európe predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu pre slobodu a demokraciu. „Čoraz častejšie čelíme organizovaným teroristickým útokom, ktorých cieľom je zničenie našej kultúry, tradícií a európskych hodnôt. Je to cielený útok na základné princípy ľudských práv a slobôd. Súčasná európska legislatíva nedokáže týmto útokom efektívne čeliť a brániť sa. To musíme zmeniť,“ opakuje Seyran Ates na stretnutiach s ľuďmi.
Problém je, že proti extrémizmu dnes bojuje každá krajina EÚ po svojom. „Podľa nás treba spojiť sily a mať jednotný postup,“ vysvetľuje. „Treba, aby ľudia vedeli, čo je a čo nie je správne. Európski politici roky vraveli – nech si doma robí každý, čo chce, nás sa to netýka. Ale treba vedieť, že keď niekto doma bije ženu, zatvára ju, zakazuje jej pracovať a chodiť medzi ľudí, tak to nie je v poriadku,“ hovorí žena, ktorá také niečo prežila v detstve na vlastnej koži. Nemohla sa ísť von hrať, nikam nemohla sama chodiť, keď sa o to pokúsila, zmlátili ju. Čo je sloboda, neokúsila v demokratickom Nemecku, až kým neodišla študovať na univerzitu.
„Mali sme teraz nedávno prípad v Rakúsku, keď 14-ročné dievča zavraždil jej snúbenec len preto, že porušila nejaké pravidlá a chcela žiť moderne,“ hovorí. Pre takto postihnuté ženy chce iniciatíva napríklad vytvoriť právny rámec, aby mohli dostať odškodné ako obete.
Výchovu radikálov sme ignorovali
Správy o tom, ako v EÚ niekto zabil ženu či dcéru len preto, že sa sprotivila islamskému právu šaría, nie sú ojedinelé. Radikálni kazatelia v mešitách medzitým vychovávajú budúcich teroristov... Ako to Európa vlastne mohla dopustiť? „Sama sa čudujem, prečo proti tomu nič nerobili. Už v roku 2006 som na Nemeckej islamskej konferencii hovorila ministrovi vnútra, že hrozí zavádzanie šaríe, že vzrastá moc salafistov... Vysmial ma, že v Nemecku také niečo nie je možné.“ Dnes podľa nej Európa kruto dopláca za svoju nečinnosť. „Teroristické útoky v Európe súvisia s cielenou radikalizáciou mladých moslimov.“ Mešity, školy aj jednotlivcov radikalizujú podľa iniciatívy Stop extremism vďaka financiám z Kataru, Turecka, Saudskej Arábie či Kuvajtu.
Multikulti zlyhalo na celej čiare
Predstava, že Európania musia rešpektovať odlišnosť kultúr a nezasahovať do toho, ako si moslimovia riadia svoje záležitosti, bola podľa nej mylná. Benevolentný multikulturalizmus zlyhal. „Multikulti nefunguje. Nemôžeme tolerovať niečo, čo je proti základným ľudským právam a demokracii!“
Napriek tomu si Seyran myslí, že islam sám osebe nie je problém, že môže byť moderný a liberálny podobne ako kresťanstvo. „Najmä mladí moslimovia chcú žiť moderne, pozrite sa, čo sa deje od Maroka cez Irán až po Indonéziu. Napríklad v Iráne sú dve tretiny mladých ateisti, a to preto, že nechcú mať nič spoločné s náboženským fanatizmom a chcú žiť moderne.“ V tejto súvislosti v minulosti už viackrát vyjadrila počudovanie, že európske moslimky bojujú za právo byť zahalené. „Zahaľovanie tváre nemá oporu ani v najstriktnejšom výklade Koránu, je to príkaz, ktorý vymysleli muži. Moslimky v Európe bojujú za zahaľovanie, zatiaľ čo v Afrike bojujú proti hidžábu...“ Moslimovia môžu byť podľa Seyran pre Európu prínosom. „Hovorím ale o moderných moslimoch, ktorí si ctia slobodu a demokraciu, ako som napríklad ja. Nehádžte všetkých do jedného vreca,“ odkazuje.
Otvorila mešitu pre gejov
Najviac nevôle u radikálov vyvolal odvážny čin, keď Seyran otvorila v Berlíne prvú liberálnu mešitu. Modlia sa tam spolu moslimky aj moslimovia, homosexuáli, príslušníci ďalších menšín. Sama však priznáva, že ich nie je veľa. „Nemôžeme hovoriť o stovkách, je nás asi dvadsať, ale pribúdajú pomaly aj ďalší. Ale z celého sveta nám chodia podporné maily, že to, čo robíme, je správne.“
Na druhej strane však chodia iniciátorom aj vyhrážky smrti. „Keď ma postrelili, mala som 21 rokov. V tom čase som sa angažovala za práva žien. Nezastrašilo ma to, práve naopak, posilnilo. Hoci je to tak, že musím mať ochranku, ale ak je to jediná možnosť, tak to musím zobrať a pokračovať v tom, čo robím,“ dodáva na záver Seyran.
Iniciatíva má 27 bodov v rámci civilného práva. Navrhuje napríklad:
• Ak bude niekto vyhodnotený ako extrémista, dostane sa na európsky varovný zoznam, aby nemohol nikde pracovať ako učiteľ alebo zastávať verejný úrad. „Musíme zabrániť extrémistom, aby mohli ovplyvňovať našu spoločnosť,“ tvrdia iniciátori.
• Ak zamestnanec zistí, že jeho zamestnávateľ je extrémista, može dať výpoveď a bude mu náležať ročný plat.
• Zamestnávateľ môže prepustiť zamestnanca pre jeho extrémistické názory a činy.
• Ľudia, ktorí boli poškodení extrémistami, majú mať možnosť požadovať odškodnenie. Napríklad, pokiaľ je žene z náboženských dôvodov odopreté vzdelanie.
Viac na www.stopextremism.eu
