O týchto veciach písal desaťročia predtým, ako sa stali skutočnosťou. Pritom nebol ani vedec, ani veštec. Kto mu teda našepkával? Spoznajte tajomný svet Jula Verna a jeho vynálezov! Na dobrodružných románoch francúzskeho spisovateľa Jula Verna vyrástli za 150 rokov celé generácie čitateľov. Uchvacovali ich nielen napínavé príbehy, cestovateľské zážitky, ale tiež úžasné vynálezy a prístroje, ktorými sa to vo verneovkách len tak hemží.
Nečudo, že Verne je druhým najviac prekladaným autorom sveta. Prvenstvo mu síce vyfúkla svojimi kriminálkami Agatha Christie, ale aj tak verneovky vyšli po celom svete vo viac ako 4 700 prekladoch do iných jazykov. Pritom mladosť budúceho kráľa sci-fi vôbec nenasvedčovala, že z neho bude taký úspešný spisovateľ.
Prvý úspech
Jules Gabriel Verne sa narodil v roku 1828 v bretónskom meste Nantes ako prvé z piatich detí. Otec chcel mať z neho právnika ako bol on sám. Jules začal právo v Paríži študovať, ale oveľa viac ho lákali bohémsky život a divadlo. Istý čas pracoval aj ako burzový maklér, aby uživil svoju rodinu. Svoj prvý román Päť týždňov v balóne predložil vydavateľovi Pierrovi-Julovi Hetzelovi v roku 1863. Príbeh doktora Fergusona, ktorý chcel letom v balóne prebádať Afriku, sa okamžite stal bestsellerom. Verne v ňom ukázal svoju vášeň pre cestovanie a geografiu, ktoré boli uňho možno silnejšie ako samotné vynálezy, ktoré sa objavili v jeho neskorších dielach.
Za odvahu zákaz
Už jeho druhá kniha Paríž v 20. storočí bola plná technických vynálezov. Vydavateľovi sa zdala priveľmi odvážna a odmietol ju vydať s tým, že by poškodila autorovu reputáciu. „Dnes by neuverili vašim proroctvám,“ odkázal Vernemu. Paríž v 20. storočí tak vyšiel až v roku 1994 a čitatelia mohli sami porovnať autorovu fantáziu s realitou. Verne v knihe písal napríklad o metre poháňanom stlačeným vzduchom, čo nemá ďaleko od moderných rýchlovlakov na magnetických poduškách, alebo ešte lepšie od zamýšľaného hyperloopu. Autá v jeho knihe jazdia na vodík a súčasťou 20. storočia mali byť aj mašiny podobné kopírkam či počítačom – dokonca s klávesnicou a obrazovkou! Predpovedal tiež také veci ako koniec gréčtiny a latinčiny v školách či hudbu, ktorá sa nebude spievať, ale kričať...
Našťastie, Verne sa zamietnutím Paríža v 20. storočí nedal znechutiť a vydavateľovi v roku 1864 predložil ďalšiu knihu – Cesta do stredu Zeme. V nej si tiež fantáziu pustil na špacírku, hoci tu sa ukázalo, že sa mýlil. V príbehu sa profesor mineralógie Lidenbrock spolu so synovcom spustia pod zem na islandskej sopke a prejdú až do Talianska. Ako putujú v podzemí hlbšie a hlbšie, stretávajú čoraz staršie žijúce zvery a organizmy, ktoré na povrchu planéty vyhynuli pred miliónmi rokov.
Dokopy Verne za svoj život napísal 62 románov a 18 noviel. Spoločnú majú vášeň pre objavovanie – či už nových končín Zeme, alebo nových technológií. Čo všetko predpovedal? Elektrickú ponorku Nautilus kapitána Nema spoznali čitatelia v románe 20 000 míľ pod morom (1870), kozmické lety zasa v románe Cesta na Mesiac (1865).
Pozorovateľ
Dodnes si mnohí lámu hlavu nad tým, ako mohol Verne také veci tušiť a predpovedať ich s takou presnosťou? Bol naozaj veľkým vizionárom, ktorému našepkávala samotná budúcnosť? Keď si predstavíme, že prvé ohromné veci predpovedal už okolo rokov 1860 – 1870... Renomovaní vedci aj literárni historici dlho skúmali, čo je za tým. A zhodli sa, že to bola genialita Jula Verna! Nie však genialita veštca alebo proroka, ale genialita všímavého pozorovateľa. Verne sa po celý život zaujímal o nové vedecké objavy, zhromažďoval informácie z kníh a novín a na základe nich dokázal načrtnúť, kam sa môžu technológie posunúť.
Napríklad hliník bol v tej dobe novoobjaveným prvkom, ktorý vedelo v laboratórnych podmienkach extrahovať iba zopár chemikov. Ale Vernov priateľ Henri Étienne Sainte-Claire Deville ako prvý odštartoval využitie tohto ľahkého kovu vo výrobe. A spisovateľ sa utvrdil v tom, že ak má ľudí poslať na rakete na Mesiac, musí byť vyrobená z ľahkého hliníka! A hliníkové zliatiny sa dodnes používajú na stavbu vesmírnych rakiet a lodí. Sám Verne priznal, že k napísaniu Robura Dobyvateľa (1886) potreboval 500 kníh a brožúr, z ktorých čerpal informácie. V tejto knihe opísal aj loď poháňanú vrtuľami, ktorá by mohla byť predobrazom budúcich helikoptér. Funkčný malý model takéhoto vzdušného plavidla však existoval už dlhé roky predtým a také niečo určite neuniklo zvedavému autorovi, ako bol Verne.
Pokiaľ ide o osobný život autora, bol zložitý. Veľkou inšpiráciou mu bol mladší brat Paul, ktorý sa stal námorníkom. Spolu precestovali kus sveta. V roku 1857 sa oženil s mladou vdovou Honorine de Viane, ktorá mala dve dcéry. Narodil sa im syn Michel. Verna počas života niekoľkokrát prepadla nečakaná paralýza tváre, ochrnutý bol vždy niekoľko týždňov. V roku 1886 došlo k tragickej udalosti, keď naňho vytiahol revolver vlastný synovec Gaston, syn milovaného brata Paula. Synovec ho postrelil do nohy, nakoniec mladíka vyhlásili za nepríčetného a doživotne bol umiestnený v psychiatrickej liečebni. Ku sklonku života Verne strácal hybnosť, sluch i zrak. Doopatroval ho jeho syn Michel, o ktorom si po celý život myslel, že je nevydarený, a stále ho zahŕňal výčitkami. Veľký autor sci-fi zomrel v roku 1905. Storočie, ktoré nasledovalo, mu dalo v mnohom za pravdu a jeho vynálezy, ktoré predpovedal, sa stali realitou.
Elektrická ponorka - román 20 000 míľ pod morom (1870)
V tých časoch mala elektrina okolo seba akési tajomné fluidum, bolo to niečo nové a nepoznané. A predovšetkým neviditeľné. Verne odmietol pre ponorku kapitána Nema uhlie, plyn aj naftu a dal jej elektrický pohon. Pritom prvá elektrická ponorka sa pod hladinu ponorila až v r. 1884, keď už boli k dispozícii potrebné kapacitné batérie. Nehovoriac o tom, že ponorka Nautilus mala na palube organ, luxusný nábytok a ubytovanie... Ani to dnes už nie je nereálne a elektrický pohon je v móde.
Vysielanie spravodajstva - Cesta amerického novinára v roku 2889 (1889)
V rovnakom článku Verne predpovedal aj rozhovor na diaľku, pri ktorom by sa prenášal zvuk aj obraz. Na to mal slúžiť systém teléphote.
Videokonferencia - Cesta amerického novinára v roku 2889 (1889)
V novinovom článku, ktorý najprv vyšiel v americkom časopise The Forum, predpovedal: „Namiesto toho, aby bol Earth Chronicle vytlačený na papieri, každé ráno budú predplatiteľom hlásené informácie reportérmi, štátnikmi a vedcami.“ Prvé rozhlasové spravodajstvo bolo odvysielané až v roku 1920 a televízne v roku 1948!
Solárne plachty - Cesta na Mesiac (1865)
V knihe tiež špekuloval o možnosti poháňať vesmírne lode slnečnou energiou. Dnes sa táto technológia volá solárne plachty a využívajú ju kozmické družice.
Pristátie na Mesiaci - Cesta na Mesiac (1865)
Podľa Verna ľudí dopravila na Mesiac raketa vystrelená z obrieho dela. Hoci v spôsobe cestovania sa mýlil, ľudia na Mesiaci naozaj pristáli. O vyše storočie neskôr, v roku 1969.
Helikoptéra - román Robur dobyvateľ (1886)
Hoci helikoptéru načrtol už v 16. storočí Leonardo da Vinci, Verne zašiel ďalej k realite. Loď lietala vzduchom vďaka rotorom ako moderné vrtuľníky. Pohon bol zase, ako inak, elektrický. Prvá funkčná helikoptéra vzlietla v roku 1936.
