Odôvodňuje to tým, že sa tak predíde masakru, aký v roku 1995 zažila bosnianska obec Srebrenica. Konflikt v ukrajinských regiónoch Donecko a Luhansko sa začal po tom, ako sa v ukrajinskej metropole Kyjev niekoľko týždňov konali masové protesty proti bývalému proruskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Moskva naďalej odmieta tvrdenia, že povstalci, ktorí vyše tri roky bojujú na ruských hraniciach proti ukrajinskej armáde, sú riadení alebo podporovaní ruskými silami. Podľa Putina je rozhodnutie Moskvy nezatvoriť hranice s povstalcami okupovanými územiami Ukrajiny založené na humanitárnych základoch a porovnávané so situáciou jednej z najväčších etnických čistiek v Európe od druhej svetovej vojny. Putin to uviedol na výročnom stretnutí Valdajského fóra v Soči.
Putin následne zmienil viacero ruských požiadaviek voči Ukrajine vrátane udelenia mimoriadneho postavenia pre okupované oblasti a amnestií pre zajatých povstalcov, z ktorých sú niektorí členmi ruskej armády. "Ak sa toto všetko nestane, potom zatvorenie hraníc medzi Ruskom a týmito neuznanými republikami povedie k situácii, ktorá bude rovnaká ako v Srebrenici," uviedol Putin, ktorého cituje agentúra RIA Novosti.
Srebrenický masaker bol genocídou viac než 8000 bosnianskych Moslimov - mužov a chlapcov - počas rozpadu bývalej Juhoslávie v júli 1995. Došlo k nemu v posledný rok vojny v Bosne, ktorá zúrila od apríla 1992 do decembra 1995 medzi miestnym bosniackym obyvateľstvom a tamojšími srbskými silami. Putinove poznámky prichádzajú iba niekoľko dní po tom, ako ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyzval na ukončenie vojnového tribunálu v súvislosti s rozpadom Juhoslávie, ktorý Moskva považuje za predpojatý voči Srbom.
