Polícia však povedala, že tieto peniaze si vypýtal na základe fiktívnych obchodov, a tak je biznismen obvinený z krátenia dane. Bašternák sa však pred pár týždňami snažil vykúpiť a na základe tzv. účinnej ľútosti doplatiť daň, čím by zaniklo trestné stíhanie. Ústavný súd však rozhodol úplne inak, ako očakával.
Bašternák, u ktorého býva aj premiér Robert Fico, má problémy so zákonom už dlhší čas. Z hľadáčika polície sa však len tak ľahko nedostane. Exposlanec Daniel Lipšic upozornil, že zastaviť trestné stíhanie na základe toho, že podnikateľ doplatí neoprávnenú vratku DPH, nie je možné. „Dňa 31. 8. 2017 rozhodol Ústavný súd o nemožnosti aplikácie účinnej ľútosti pri vrátení neoprávneného odpočtu DPH. Ústavný súd rozhodol, že v takomto prípade konanie nespočíva vo faktickom neodvedení splatnej dane, ale v neoprávnenom uplatnení odpočtu DPH, takže nie je možné žiadnu daň na účely účinnej ľútosti dodatočne zaplatiť,“ vysvetľuje Lipšic. Súd teda rozhodol tak, že vratky nie sú daň, ktorá sa dá dodatočne doplatiť.
V praxi to znamená, že Bašternák by aj z dôvodu tohto rozsudku mal byť naďalej obvinený. Zaujímavé je, že ten istý senát Ústavného súdu v minulosti v rovnakom prípade rozhodol presne opačne a to tak, že zaplatením tejto vratky je všetko v poriadku. Zmenu názorov vysvetľujú sudcovia tým, že „prípady nie sú skutkovo a právne identické“. Právnik Marek Benedik tvrdí, že zmena právneho názoru je nepochopiteľná. „V neskoršom rozhodnutí nie je vôbec vysvetlený odklon od skoršieho rozhodnutia. Je to paradoxne v rozpore s judikatúrou samotného ÚS, ktorý od všeobecných súdov vyžaduje, aby zmenu právneho názoru výslovne, podrobne a presvedčivo odôvodnili. Ak to neurobia, ich rozhodnutie ÚS SR ruší,“ dodal Benedik.
Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý môže konanie zastaviť, tvrdí, že vyšetrovanie pokračuje. Podľa všetkých náznakov však účinnú ľútosť Bašternákovi neuznajú a v prípade obžaloby by mu hrozilo niekoľkoročné väzenie.
Rozdiel medzi Bašternákom a Kiskom
Bašternák dostal vratku 2 milióny eur za fiktívny obchod
2012 - podnikateľ kúpil 7 bytov za 12 miliónov € v hotovosti a štát mu následne vrátil na DPH 2 milióny eur (byty neskôr Bašternák predal za desatinu kúpnej ceny)
2016 - polícia druhýkrát spúšťa vyšetrovanie po tom, ako ho raz odmietli, a neskôr Bašternáka obvinia z krátenia dane
2017 - Bašternák chce využiť inštitút účinnej ľútosti a doplatiť 2 milióny eur
august 2017 - Ústavný súd rozhodol, že podnikatelia nemôžu využiť účinnú ľútosť v prípade vratiek, nie je to obyčajné krátenie daní, ktoré sa dajú doplatiť
Kiska vratku nedostal, daniari mu ju neuznali
2014 - v kampani si Kiskova firma KTAG zaúčtovala do nákladov aj položky nesúvisiace s jej činnosťou, ale s propagáciou Kisku v hodnote 136-tisíc eur a skrátila daň o 27-tisíc eur
apríl 2014 - okrem toho firma pýta od štátu vratku v hodnote 146 000 €, tá bola zamietnutá, keďže daniari povedali, že nie je oprávnená (účinná ľútosť v prípade daňových vratiek podľa nového zákona od konca roku 2012 už nie je možná)
2016 - po daňovej kontrole vydali daniari verdikt, že KTAG krátila daň vo výške 27-tisíc eur, firma využila účinnú ľútosť a daň doplatila
S Kiskom to nemôžeme porovnávať
Marek Benedik, advokát
Prípad spoločnosti prezidenta Kisku je iný, nemožno ho porovnávať s prípadom Bašternáka. Spoločnosť prezidenta Kisku totiž neuplatnila vrátenie dane z pridanej hodnoty na základe fiktívnych transakcií, ale chybne zahrnula do základu dane náklady a v dôsledku toho zaplatila/odviedla nižšiu daň, než podľa správnosti mala. V jej prípade došlo reálne k tomu, že nezaplatila/neodviedla splatnú daň, a preto je inštitút účinnej ľútosti aplikovateľný. Okrem toho, pokiaľ viem, trestné stíhanie v tomto prípade bolo už právoplatne zastavené, takže vec je uzavretá.
Ako funguje účinná ľútosť:
- podnikateľ zaplatí nižšiu daň, ako v skutočnosti má
- ak to zistia daniari a začnú vyšetrovanie, podnikateľ môže daň doplatiť - tzv. inštitút účinnej ľútosti a vyviaznuť bez trest
- súčasný zákon už vylučuje, aby sa tento inštitút uplatnil v prípade daňových podvodov v prípade vratiek, v minulosti to zákon nerozlišoval
