Dnes žije v Nemecku, kde vedie pod svojím menom renomované kurzy spoločenského tanca.
V porote tanečnej súťaže Let´s Dance máte spolu s Jánom Ďurovčíkom (46) povesť obávaných kritikov. Avšak v súčasnosti ste v porovnaní s minulosťou v bodovaní obaja akísi mäkší. Prečo?
Ťažko to porovnávať, lebo v každej sérii vystupujú iní ľudia. Tentoraz máme veľmi dobrých účinkujúcich, všetci dobre tancujú, a preto je ťažké vymýšľať, že je niečo zlé, keď je to dobré.
Máte dlhoročné skúsenosti a v Nemecku už roky trénujete súťažné páry v tanečnom športe. Dokáže vás aj po rokoch ešte niečo na parkete prekvapiť?
Vždy ma niečo prekvapí nanovo. Ja tieto tancujúce osobnosti veľmi obdivujem. Hoci to vyzerá jednoducho, že človek sa postaví na parket a nejako tam poskáče, vôbec to tak nie je. Ťažké je naučiť sa už len samotné tanečné kroky. Koľko ľudí sa pokúšalo zapamätať si postupnosť choreografie a nešlo im to. Bez profesionálneho tanečníka po boku je to nemožné, ale aj s ním je to neuveriteľne ťažké. Hlavne tanec je niečo, kde človek naozaj potrebuje odvahu vôbec sa pred to publikum postaviť. Na parkete človek ľahko vyzerá smiešne a ešte ľahšie sa pomýli. Treba vymyslieť tie pohyby tak, aby pasovali k hudbe a hlavne, aby si tancujúca hviezda vystačila s tým, čo vie. Veľa závisí aj od profesionálneho tanečníka, ktorý celú choreografiu postaví.
Majú podľa vás spoločenské tance stále svoju prestíž?
Podľa toho kde, v každom štáte je to iné. Myslím si, že Let´s Dance tancu veľmi pomohlo a aj u nás v Nemecku tanečné školy priam pukajú vo švíkoch, rovnako prekvitá tanečný šport, ale to najmä vďaka ruským prisťahovalcom. (smiech) Dnešní mladí ľudia v Nemecku majú do piatej školu, potom doučovania a sú veľmi zaneprázdnení tým, aby vyštudovali elitné školy. Nemajú čas na žiadny šport a rodičia ich naháňajú. Preto aj do mojej tanečnej školy chodia okrem Nemcov kvantá Rusov, Rumunov a iných prisťahovalcov. Práca s týmito mladými ľuďmi ma nesmierne baví.
