Agenti FBI o tom vedeli, ale napriek tomu nezasiahli. Aj to vyplýva z odtajnených dokumentov týkajúcich sa vraždy prezidenta Johna F. Kennedyho.
Vo štvrtok uplynula 25-ročná lehota, ktorú uzákonil Kongres v roku 1992. Po jej uplynutí sa mali zverejniť všetky záznamy o atentáte. Spolu ide o 5 miliónov stránok. Väčšinu dokumentov už postupne odtajnili. Prezident Donald Trump sľúbil, že lehotu dodrží a ukáže svetu aj zvyšok.
Išlo o viac ako 3 000 dokumentov, z nich však v lehote zverejnili iba 2 800. Približne 300 dokumentov budú ešte asi pol roka prehodnocovať a niektoré časti z nich zrejme začiernia. Trump priznal, že tým nie je nadšený, ale dal sa presvedčiť argumentmi, že ide o národnú bezpečnosť.
Na kompletné zverejnenie si teda ešte musíme počkať. Aj tieto dokumenty však prinášajú viacero nových faktov. Ukázalo sa napríklad, že strelec Lee Harvey Oswald sa 28. septembra 1963 na sovietskej ambasáde v Mexiku stretol s trojicou agentov KGB. Medzi nimi bol aj Valerij Kostikov, o ktorom americká strana vedela, že má významné postavenie v 13. oddelení KGB. Toto oddelenie bolo zodpovedné práve za atentáty a sabotáže. FBI sa o Oswaldovom stretnutí dozvedela najneskôr 1. októbra, ale nijako nezasiahla. Nechali ho voľne sa vrátiť do USA a nikto ho ani nevypočul. O necelé dva mesiace, 22. novembra 1963, Oswald zastrelil Kennedyho.
Z dokumentov tiež vyplýva, že dallaská polícia dostala anonymné telefonické varovanie, že Oswalda chcú po jeho zatknutí zavraždiť. Sám riaditeľ FBI Edgar Hoover hovoril, že volali do Dallasu, aby mu zvýšili ochranu. Napriek tomu Oswalda zastrelil majiteľ nočného baru Jack Ruby, keď ho eskortovala polícia.
ZSSR sa bál odvety
Zaujímavá je aj reakcia Sovietskeho zväzu na atentát. Tú zisťovali americkí špióni v ZSSR. V máji 1964 napríklad CIA informovala, že sovietsky líder Nikita Chruščov neverí, že Oswald a Ruby konali na vlastnú päsť. Podľa neho zorganizovala atentát väčšia ultrapravicová skupina a spolupáchateľom bola aj dallaská polícia.
Plukovník Boris Ivanov už 25. novembra 1963 zvolal stretnutie s príslušníkmi KGB, na ktorom povedal, že je presvedčený, že vraždu amerického prezidenta má na svedomí organizovaná skupina, a nie jednotlivec. Vyzval agentov KGB, aby sa túto skupinu pokúsili odhaliť. Sovietske vedenie sa totiž obávalo, že atentát na Kennedyho budú chcieť zvaliť na nich a nejaký šialený americký generál by kvôli tomu mohol rozpútať jadrovú vojnu.
Príbeh atentátu
12.29 – Kolóna s prezidentom Kennedym dorazila na Dealey Plaza v Dallase. Cesty lemujú veľké davy.
12.30 – Zo 6. poschodia skladu kníh padli tri výstrely.
Jednu guľku odklonil strom, odrazila sa od chodníka a ľahko zranila okoloidúceho Jamesa Tagueho.
Dve guľky zasiahli Kennedyho.
Jedna zasiahla Kennedyho do krku. Zranenie nebolo smrteľné. Guľka potom preletela hruďou guvernéra Connallyho, ktorý sedel pred Kennedym, prestrelila mu zápästie a uviazla v stehne. Napriek tomu guľku potom prezentovala Warrenova komisia ako úplne nepoškodenú.
Druhá guľka zasiahla Kennedyho do hlavy a spôsobila mu smrteľné zranenie.
