Niektorí fanúšikovia Záhad tela si možno myslia, že ste neznáma herečka, ktorej obliekli biely plášť a do rúk dali scenár. Ste ozajstná doktorka?
Herečka nie som, ani neznáma. (smiech) Naozaj som doktorka.
Ako ste sa dostali pred kamery?
Bola to úplná náhoda. Ešte ako vysokoškoláčka som sa zaregistrovala v jednej kastingovej agentúre a keď teraz televízia hľadala vhodného človeka do relácie o ľudskom tele, zavolali ma na kasting, a ten som vyhrala.
Takže predsa len ste herečka. Neznáma.
(smiech) Hrala som v pár reklamách.
Kamera vás odjakživa lákala?
Tak by som to nepovedala. Je to fajn, skúsiť niečo nové, ale tento smer ma nikdy nelákal.
A ako sa cítite vo svetle reflektorov? Pôsobíte veľmi uvoľnene, žiaden kŕčovitý úsmev.
Som veľmi rada, že to takto vnímate, lebo ja ten pocit stále nemám. Vždy je to pre mňa svojím spôsobom stres a obdivujem všetkých, ktorí pred kamerami stoja dennodenne. Určite je to už lepšie ako na začiatku, snažím sa zlepšovať. Napríklad som najprv hovorila veľmi rýchlo, musela som spomaliť, aby to každý stíhal pochopiť. Trému som musela prekonať už dávno, keď som tancovala vo folklórnom súbore a vystupovala som na javisku.
V ktorom?
V Lúčnici, sedem rokov. Po ukončení medicíny som s tým musela prestať, lebo sa to absolútne nedalo zladiť s prácou lekára.
Aké sú reakcie okolia na vašu televíznu kariéru?
Manžel sa veľmi teší. Musím povedať, že mi je veľkou oporou a rád si to vždy pozrie, pochváli aj skritizuje. Som rada, že z okolia mám zatiaľ najmä pozitívne reakcie. Ľudia na ulici ma našťastie veľmi nespoznávajú. Neviem, či v televízii vyzerám až tak inak ako v realite. (smiech)
Ruku na srdce, ako často sama nepoznáte odpovede na všetky tie zákerné otázky a chytáky, ktoré vysvetľujete v Záhadách tela?
Zopárkrát ma prekvapia už samotné otázky, pretože ja sama neviem, že vôbec taký mýtus existuje, že si vôbec niekto niečo také myslel. Napríklad, že prikladanie citrónov pod pazuchu zredukuje potenie. Ale v prvom rade je to zábavná relácia. Priznávam, občas si niečo musím naštudovať a keď sú sexuologické otázky, najmä pokiaľ ide o mužov, tak to konzultujem so svojím manželom, ktorý je urológ. (smiech)
V televízii sa vyjadrujete širokospektrálne ku všetkým možným témam. Akú máte špecializáciu v rámci medicíny?
Som atestovaný chirurg. Tento odbor ma vždy lákal. Po škole som išla na III. chirurgickú kliniku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v bratislavskom Starom Meste a neskôr som sa vydala cestou plastickej chirurgie, ktorej sa venujem doteraz. Atestáciu si robím v ružinovskej nemocnici a ako konzultant pôsobím aj na súkromnej Klinike Yes Visage.
Ste aj chodiacou reklamou? Podstúpili ste sama nejaké zákroky?
Nie. Zatiaľ. Myslím, že asi to raz príde, niečo drobné. Podľa mňa, keď žena dobre vyzerá, dobre sa cíti, niečo vyžaruje, lepšie sa jej darí v práci i v súkromí... Všetci chceme starnúť trošku pomalšie. Ale je tam tenká hranica medzi tým, aby to vyzeralo dobre a zároveň prirodzene.
Keď stretnete niekoho nového, hneď ho skenujete a rozmýšľate, čo by sa na ňom dalo zlepšiť? Aspoň nejaké odstávajúce ušká?
Nie. Každý je veľmi individuálny a je úžasné, keď je sám sebou. A keď mu neprekážajú odstávajúce uši, ja to riešiť nebudem.
Chodia k plastickému chirurgovi čoraz častejšie aj muži? Respektíve, ako sa správajú, sú viac v rozpakoch ako ženy?
Povedala by som, že plastického chirurga alebo estetického lekára vyhľadávajú muži troch kategórií. Niektorí prídu s partnerkou, ktorá je našou klientkou, a chcela by na sebe niečo zlepšiť. A tak nejako popri tom sa aj oni odhodlajú na nejaký zákrok. Potom sú muži, ktorí naozaj chcú vyzerať lepšie, lebo to dajme tomu vyžaduje ich práca. A sú aj muži, ktorí si našli mladšiu frajerku, a tiež by chceli vyzerať mladšie. Ale estetická chirurgia je len časťou mojej práce.
Vašimi rukami zrejme prešlo aj viacero celebrít. Ktoré napríklad?
Z tých, ktoré môžem spomenúť, sú to Simona Krainová alebo Zdenka Studenková.
Vy to budete vedieť najlepšie. Aké percento známych ľudí plastiky nepriznáva?
Vysoké. (smiech) Prevažná väčšina k nám na Kliniku Yes Visage chodí inkognito, ale je to pochopiteľné. Na jednej strane je na nich vyvíjaný tlak, aby vyzerali čo najlepšie a zase na druhej strane nie každý chce priznať, že si dal niečo zlepšiť. A u známych osobností sa to potom rieši aj v médiách. (smiech) Musím však povedať, že sa to mení, čoraz viac žien priznáva, že podstúpili nejaký zákrok.