Šarmantný bohém s príznačnou šatkou okolo krku zložil hudbu k vyše 50 filmom, medziiným aj k filmu Jánošík, k prvej slovenskej opere, napísal zvučku k MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách. V Bratislave sprístupnili výstavu venovanú umelcovej nedožitej storočnici. Ako si na svojho otca spomína najstaršie z jeho troch detí – dcéra Sylvia Klein?
Ako mnohí umelci aj Tibor Andrašovan zasvätil život najmä práci. Výchovu detí nechal predovšetkým na manželku Ivanku, ktorá pochádzala z Bulharska. S krásnou speváčkou populárnych piesní sa zoznámil v roku 1949 vo Varne, kde istý čas pôsobil ako dirigent SND.
„Otec bol muž činu, keď sa do mamy zaľúbil, neváhal ani chvíľu. Povedal jej: Ja som sirota, ty si sirota, vezmime sa! A o dva dni bola svadba. Dokonca predal basu, aby vyplatil svadobnú hostinu, čím si ale v divadle narobil problémy,“ prezradila o otcovi skladateľova dcéra, výtvarníčka Sylvia Klein, ktorá aj s bratom Andrejom spomína na otca ako na sviatočného rodiča. „Vychovávala nás najmä mama. Pochopiteľne, aby z nás vyrástli slušní ľudia, občas nám prikazovala, zakazovala. Otec bol na cestách a keď prišiel domov, rozmaznával nás. Nosieval nám zo zahraničia najmodernejšie oblečenie, čím som však dráždila pedagógov. Potom raz prišiel otec na rodičovské združenie v džínsach a učiteľky boli v šoku. Totálne ich odzbrojil,“ smeje sa Sylvia.
Dožičil každému
Andrašovan vytŕčal z davu aj svojím zjavom. Pôsobil niekoľko rokov ako riaditeľ SĽUK-u, kde si pamätajú jeho okrídlenú vetu: Umelec musí byť trochu extravagantný! „Jeho extravagancia však spočívala v tom, že sa na všetko pozeral oveľa veľkorysejšie, bral veci s nadhľadom. Nebol malicherný, každému všetko dožičil. SĽUK-ári si dodnes spomínajú, že keď si chcel niekto za totality urobiť v zahraničí čierny kšeft, privrel oči, nech si hrajú po kaviarňach a nech si zarobia. Len ich upozornil, aby sa to nedozvedeli udavači, čo tam boli s nimi,“ spomína skladateľova dcéra, podľa ktorej otec nikdy nikomu nezávidel. „Nestaral sa o druhých, robil si svoju prácu a keď som napríklad bola nešťastná z prvej lásky, povedal: Sylvia, pracuj a v práci nájdeš všetko – lásku, pôžitok, múdrosť, uspokojenie. Dnes to hovoria motivátori, kouči, ktorí píšu knihy a radia, ako byť úspešný a šťastný. Môj otec to vedel už v roku 1945,“ vraví Sylvia.
Svetoobčan
Ako riaditeľ SĽUK-u sa dostal v 50. rokoch minulého storočia aj do Egypta.
„Vtedajšiemu egyptskému prezidentovi Násirovi sa páčil aranžmán jednej ich piesne a požiadal otca, aby im zložil hymnu. Otec si vybral nejakú egyptskú pieseň a upravil ju. Rovnako zložil hymnu aj pre Kambodžu, lenže o dva roky tam bol puč a nová vláda už nechcela hymnu, ktorú si objednala predchádzajúca vláda,“ vysvetľuje Sylvia a dodáva, že otec bol doma všade vo svete. „Bol svetoobčan,“ usmeje sa a do rúk berie fotografiu, na ktorej známy skladateľ pózuje sediac na ťave. „To je z roku 1957, keď ho komunisti poslali do vyhnanstva do Mongolska. Otec totiž vždy hovoril, čo si myslí. Kdesi vyslovil kritiku na vtedajší režim a onedlho ho zavolali na Ústredný výbor komunistickej strany. Povedali mu, že vďaka jeho významným počinom a menu ho nepošlú do väzenia, ale na dva roky sa má stratiť z očí v cudzine. Z ponúkaných možností si vybral Mongolsko a za ten čas tam stihol založiť filharmóniu.“
Dubasovej svokor
Šťastie rodiny Andrašovanovcov trvalo krátko. Pani Ivana začala rapídne chudnúť a ukázalo sa, že ide o rakovinu v pokročilom štádiu. Zomrela ako 31-ročná. Umelec zostal s deťmi sám. Sylvia mala deväť a syn Andrej, mimochodom - dnes manžel speváčky Beáty Dubasovej, mal päť rokov. „Vychovávala nás otcova sestra s manželom, ktorí deti nemali, a tak kým otec pracoval niekde vo svete, starali sa o nás.“
Šarmantný, úspešný muž v najlepších rokoch dlho sám nezostal. Ženy ho obletovali a on si užíval život. „Mali sme najlepšie auto v Bratislave a keď som v ňom sedela, obkolesil nás dav a zízali na nás. Neznášala som to. Otec nás vychovával napriek všetkému skromne. Je pravda, že sme mali slúžku aj opatrovateľku, ale nevedeli sme posúdiť, ako to majú druhé deti. Chodili sme do normálnej školy a to, že sme deti významného umelca, sa prejavovalo tak, že učiteľky k nám boli o čosi prísnejšie,“ myslí si Sylvia.
Zaľúbený do Japonky
Na jednej z ciest padla Andrašovanovi do oka o 14 rokov mladšia výtvarníčka, dcéra bohatého japonského továrnika. Jazyková bariéra a dve malé deti však boli v láske prekážkou. „Andrej mal sedem rokov, ja jedenásť, keď ju otec priviedol. Chúďa, nevedela, ako sa má k nám správať. Či sa má so mnou rozprávať ako s kamarátkou, alebo ako s deckom. Liezla nám na nervy, robili sme jej zle. Aj sa snažila, ale žiarlila som na ňu. Myslím si, že by sa aj boli vzali, ale napokon sa rozišli. V kontakte však zostali až do otcovej smrti,“ spomína Sylvia a dodáva, že otec v tom čase a aj neskôr chodieval doma oblečený v bavlnenom kimone. „Nikdy som ho nevidela v teplákoch. V 50. rokoch ľudia museli chodiť robotnícky oblečení, aby nepatrili k buržoázii. Bolo obdobie, keď chodili do divadla v károvaných košeliach, nesmeli nosiť obleky. To sa otca vôbec netýkalo, ignoroval to. Smoking bol jeho pracovným odevom.“
Randil s Chalupovou
Jedinou ženou po maminej smrti, ktorú siroty akceptovali, bola Eva Mária Chalupová. „Bola kúzelná herečka, na dovolenkách sme chodili spolu po pláži v bikinách ako sestry. Mala som 14, ona 23 rokov, veľa sme sa nasmiali, rozprávali sa o móde...“ prezrádza Sylvia, ktorá sa s herečkou dodnes stretáva.
Dvanásť rokov po smrti manželky sa vdovec dal nakoniec dokopy s o 35 rokov mladšou speváčkou Máriou. „Bola mojou rovesníčkou. Bála som sa, že otec bude v nerovnom vzťahu nešťastný. Povedal mi, že každý jeden rok s ňou mu za to stojí. Vydržalo im to spolu vyše 30 rokov a k nám s bratom pribudla sestra Mária.“ Keď sa skladateľ na sklonku života liečil z rakoviny a vedel, že sa blíži koniec, zvykol často vravievať: Veď už som si požil... Zomrel v roku 2001. Myslím si, že napriek všetkému otec prežil šťastný život,“ uzavrela dcéra.
Kto bol Tibor Andrašovan
- narodil sa 3. apríla 1917 v Ľupči ako najmladší z 10 detí
- na svojom konte má 740 skladieb
- bol autorom opier, filmovej, scénickej, zborovej a symfonickej hudby
- napísal hudbu k filmom Rodná zem, Jánošík...
- považuje sa za zakladateľa slovenskej baletnej tvorby
- zomrel 14. júna 2001 v Bratislave
