Do islandského parlamentu (Althing) sa však dostal rekordný počet - až osem - strán a zostaviť koalíciu tak bude zrejme náročné, uviedla agentúra AP. Strana nezávislosti zvíťazila so ziskom 25,5 percenta hlasov a zabezpečila si tak 16 kresiel v 63-člennom parlamente. Dosiahla však svoj druhý vôbec najhorší výsledok, pričom na sformovanie väčšinovej vlády bude potrebovať prinajmenšom dve strany. Momentálne však nemá podporou zvyšných subjektov, ktoré sa dostali do parlamentu a jej koaličný potenciál mizivý.
Na druhom mieste skončila strana Ľavicových zelených vedená bývalou ministerkou školstva Katrín Jakobsdóttir. Podľa konečných výsledkov zverejnených na webstránke islandského denníka Morgunbladid získala 16,9 percenta hlasov, čím si v parlamente zabezpečila 11 kresiel. Tretia skončila Sociálnodemokratická aliancia (12,1 percenta hlasov - 7 kresiel). Do parlamentu sa dostala aj Pirátska strana (6,9 percenta - 6 kresiel). Trojica zmienených strán však ani spoločne nedosahuje väčšinu a nemôže tak zostaviť ľavicovú koaličnú vládu, ako odhadovali niektoré predvolebné špekulácie.
Očakávania prekonali aj dve novozaložené strany, ktoré sa taktiež dostali do parlamentu, a síce Strana stredu (so ziskom 10,9 percenta hlasov - 7 kresiel) a Ľudová strana (6,9 percenta - 4 kreslá). Do Althingu sa okrem nich vstúpili aj Progresívna strana (10,7 percenta) a liberálna strana Obnova (6,7 percenta). Volebná účasť presiahla 81 percent, pričom zo zhruba 248.000 oprávnených voličov prišlo k urnám 201.777 ľudí.
Islanďania pristúpili k volebným urnám po tom, čo sexuálny škandál, v ktorom figuruje bývalý premiér Bjarni Benediktsson, spôsobil v septembri pád trojstranovej koalície sformovanej pred viac ako ôsmimi mesiacmi. Tá mala v islandskom parlamente najtesnejšiu možnú väčšinu - 32 zo 63 kresiel. Predčasné voľby sa konali na Islande aj vlani v októbri po tom, čo dovtedajší premiér Sigmundur Davíd Gunnlaugsson rezignoval v dôsledku zverejnenia tzv. panamských dokumentov.
