Japonskí a francúzski vedci skenovali pyramídu dva roky pomocou muografie. Táto technika využíva častice kozmického žiarenia. Tie dosahujú takmer rýchlosť svetla a prenikajú dosť hlboko aj do skál. Rôzny materiál ich pohlcuje a odráža rôznym spôsobom. S pomocou detektora žiarenia preto možno zistiť hustotu skaly. Takto sa podarilo v pyramíde odhaliť dve dutiny. Jednu menšiu v spodnej časti a jednu 30-metrovú približne v strede.
Cheopsova pyramída obsahuje tri veľké komory a množstvo úzkych šácht a chodieb. O týchto voľných priestoroch sa však doteraz nič nevedelo. Vedci nemajú potuchy, na čo slúžili a čo môžu obsahovať. Je možné, že v nich nič nie je a sú to len odľahčovacie komory v masívnej stavbe. Podľa niektorých odborníkov je však väčšia dutina na to príliš veľká.
Na ďalšie skúmanie však vedci potrebujú povolenie egyptských úradov. Chceli by totiž do dutiny navŕtať dieru s priemerom 3 cm a poslať do nej miniatúrneho robota, ktorý by ju preskúmal.
- Je to najstaršia a najväčšia pyramída v Gize
- Postavili ju v rokoch 2580 až 2560 pred Kristom
- Má základňu 230 metrov a výšku 140 metrov
- Viac ako 3 800 rokov bola najvyššou stavbou na planéte
- Jej hmotnosť odhadujú na 5,9 milióna ton
- Tvorí ju 2,3 milióna kamenných blokov
- Vyrabovali ju ešte za čias starovekého Egypta, potom ju opäť uzavreli
- V roku 820 vtedajší kalif nechal vyraziť do pyramídy nový vstupný tunel
- Doteraz nie sú preskúmané všetky chodby
- V roku 2002 robot v úzkej šachte prevŕtal dvere, len aby zistil, že za nimi sú ďalšie dvere
Cheops
- je známy aj ako Chufu alebo Chufev
- vládol počas 4. dynastie v 26. storočí pred Kristom
- bol staviteľom Veľkej pyramídy v Gize, ktorá je jedným zo 7 divov sveta
