Americký novinár John Reed napísal v roku 1917 reportáž s názvom Desať dní, ktoré otriasli svetom. O desať rokov režisér Sergej Ejzenštejn nakrútil výpravný film Október. Obe diela sú venované Októbrovej revolúcii v roku 1917. Počas socialistického Ruska, teda skôr Sovietskeho zväzu, sa revolúcia oficiálne nazývala Veľká októbrová socialistická revolúcia (VOSR). T
Bezradnosť
Leonid Parfjomov, známy ruský novinár, ktorý sa venuje historickým témam, hovorí: „V Rusku dodnes neexistuje celonárodný či spoločenský konsenzus o tom, aký by sme mali mať vzťah k sovietskemu obdobiu histórie. Čím bol vlastne Zväz sovietskych socialistický republík? O chvíľu bude sto rokov októbrovej revolúcie... Nikto nevie, ako to oslavovať!“
Nečudo. Ruská verejná mienka sa už skoro vôbec nezaujíma o socializmus a už vôbec nie o VOSR. Podľa slov Leva Gudkova, riaditeľa nezávislého centra pre výskum verejnej mienky Levada, sa o VOSR zaujíma od 10 % do 13 % ruského obyvateľstva. Hlavné postavy revolúcie sa postupne vytláčajú z verejnej mienky a nahrádzajú ich iné. Dnes sa idealizuje cár Mikuláš II., jeho premiér Pjotr Stolypi či komunistický vodca Josif Stalin. Lenin už nie je v móde, hoci je „večne živý“ vďaka zabalzamovaniu a vystaveniu v mauzóleu na Červenom námestí.
Nejde len o VOSR, ale aj o udalosti, ktoré boľševickému puču predchádzali. Gudkov tvrdí, že z verejnej mienky sa úplne vytlačil „význam februárovej revolúcie a spoločenská eufória, ktorá bola v marci až júni 1917“. Pritom práve v dôsledku udalostí vo februári 1917 sa cár Mikuláš II. v marci vzdal trónu a v Rusku prišlo obdobie republiky. „Dnešní verejní činitelia hovoria, že tieto udalosti nemali význam. Je to to isté hodnotenie ako za čias Sovietskeho zväzu,“ dodáva Gulkov.
Aj prínosy
Októbrovou revolúciou sa v Rusku odštartovalo obdobie výstavby spoločenského systému založeného na sociálnej rovnosti. Aj za cenu miliónov nevinných obetí a teroru. Po sto rokoch sa dedičstvo boľševikov v Rusku hodnotí rôzne.
Študent Nikolaj Udoratin, študent histórie a práva, tvrdí, že to, že sa na mape sveta objavil taký štát ako Sovietsky zväz, sa podstatne podpísalo pod politiku vyspelých krajín. „Všetky sociálne programy iných a dokonca kapitalistických krajín sa prispôsobovali tomu sovietskemu,“ povedal.
Boľševickú revolúciu v októbri 1917 viedol Vladimír Iľjič Uľjanov - Lenin. V Sovietskom zväze a potom vo všetkých komunistických štátoch, vrátane Československa bol nedotknuteľnou modlou. Dnes však Lenin a jeho skutočný život nie je tabu ani v Rusku. Vzniklo hneď niekoľko dokumentárnych filmov o tom, že vodca boľševikov zomrel na pohlavnú chorobu. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivan Bunin ho už v 20. rokoch minulého storočia volal „plešatý syfilitik“. Dnes tak o súdruhovi Leninovi zväčša hovoria mladí ľudia.
V dnešnej ruskej verejnej mienke je vo vzťahu k VOSR takpovediac guláš. Oslavuje sa cár Mikuláš II. a pravoslávni fanatici terorizujú autorov filmu Matilda, ktorý je o milostnom vzťahu posledného cára s baletkou poľského pôvodu. Symbolom víťazstva Červenej armády v Druhej svetovej vojne je cárska oranžovo-čierna stužka, hoci cárovi verné vojská bojovali práve proti tej istej Červenej armáde.
Časovaná bomba
Hovorí sa tiež častejšie o tom, že Leninov nasledovník Stalin, ktorý má na rukách krv nevinných obetí, bol v skutočnosti efektívny manažér. Pritom prezident Vladimír Putin nedávno odhalil prvý pamätník obetiam stalinského teroru... A o Leninovi povedal, že „podložil pod Rusko časovanú bombu, lebo v ZSSR bolo právo vystúpiť z krajiny“.
Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu tak bude v Rusku oslavovať len Komunistická strana Ruskej federácie. V Moskve a Sankt Peterburgu usporiada masové manifestácie. Kremeľ o výročí mlčí. Ale Lenina necháva večne žiť v jeho mauzóleu a odmieta ho odstrániť, aby vraj týmto krokom „nerozdelil spoločnosť“.
Októbrová revolúcia
Boľševici 25. októbra 1917 (podľa juliánskeho kalendára, ktorý vtedy v Rusku platil) obsadili Zimný palác, sídlo dočasnej vlády. Vodcom bol V. I. Lenin a v nasledujúcich rokoch viedla revolúcia k občianskej vojne, kde Červená armáda stála proti cárskemu vojsku, zahraničným intervenčným zborom a Československým légiám. V roku 1922 bol na bývalom území krajiny vyhlásený Sovietsky zväz.
