Pôvodne chcel iba kritizovať nešváry v cirkvi, nakoniec jeho učenie vyústilo do najväčšieho rozkolu v kresťanskom tábore, ktorý trvá dodnes. Čím Luther zmenil svet? Vysvetľuje dekan Evanjelickej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského Ľubomír Batka (43).
Písal sa rok 1517, keď sa katolícky kňaz a doktor teológie Marin Luther rozhodol, že je potrebná obnova cirkvi. Podnetom na spísanie jeho 95 téz bola problematika odpustkov. Vtedajší arcibiskup Albrecht Brandenburský totiž rozhodol, že v jeho arcidiecéze si budú môcť veriaci odpustky za nenaplnenie kresťanských povinností, ako napríklad neúčasť na svätej omši, kúpiť. V cirkvi sa teda rozmohol akýsi biznis s odpustkami, ktorý Luther kritizoval. Myslel si totiž, že by sa odpustky mali udeľovať na základe Božej milosti, nie peňazí. Lutherovi prekážalo, že namiesto pôvodného zámeru, aby ľudia svoje hriechy naozaj oľutovali, konali pokánie a polepšili sa, si jednoducho zvolili ľahšiu cestu - nakúpili odpustky a bolo vybavené. Z Lutherových myšlienok o obnove cirkvi vzniklo obrovské hnutie, ktoré sa neskôr pretransformovalo do samostatnej protestantskej cirkvi. To však nebola jediná zmena, ktorú reformácia dnešnému svetu priniesla...
„Dôležité je spomenúť aj jeho protižidovské výpady v spisoch O židoch a ich klamstvách z roku 1543. V tomto diele Luther odmieta židovské náboženstvo a vyjadruje sa na adresu židov vulgárne. Nebudeme to ospravedlňovať, pretože je nepochopiteľné, ako mohol mať človek, ktorý v mnohých veciach otváral dvere, na sklonku života také militantné názory. Pravdepodobne bol sklamaný, že židia neprijali jeho reformáciu. V každom prípade tieto spisy zneužili nacisti, ktorí si Luthera privlastnili. Nie je to správne, pretože Luther mal problém so židovstvom ako s náboženstvom, čo nemalo nič spoločné s čistou rasou, germánskymi ideálmi a antisemitizmom. V 17. storočí náboženské presvedčenia medzi katolíckym a protestantským táborom vyústili až do tridsaťročnej vojny. Vzťahy medzi katolíkmi a protestantmi boli vyhrotené veľmi dlhý čas. Dnes sa to už mení a je to dobré. Po 500 rokoch už aj katolícki kňazi nazerajú na reformáciu inou optikou, čo je veľký pokrok.“
Koniec celibátu
„Reformácia Martina Lutehra si uvedomuje, že rodinný život je najlepšou kláštornou školou a že ideál celibátu - chudoba, poslušnosť, disciplína a zdržanlivosť, sa najlepšie cvičia práve v rodine. Luther hovorí, že rodinný stav je stavebný kameň celej spoločnosti, pretože bez rodiny nie je ani kráľ, ani pápež. Podľa neho existujú ľudia, ktorým je život v celibáte vlastný a je to v poriadku. Nedá sa však z toho urobiť paušálny príkaz pre všetkých kňazov, pretože potom je to proti prirodzenosti. Čiže ponechal celibát na slobodné rozhodnutie.“
„Reformácia priniesla aj dôraz na postavenie žien. Farári sa mohli začať ženiť, manželka evanjelického farára sa stala akousi matkou celého zboru. Svojím spôsobom sa postavenie žien v cirkvi dostalo na rovnakú úroveň s mužmi. Tiež to nebolo hneď, ale dnes sú v evanjelickej cirkvi farárky, ktoré sa dokonca môžu stať aj biskupkami a dnes v protestantských cirkvách dokonca väčšinovo ordinujú ženy. Martin Luther chcel, aby sa povinná školská dochádzka vzťahovala aj na dievčatá, čo bolo v dobe, keď boli ženy vylúčené zo spoločenského diania, neslýchané.“
Moc patrí štátu
„V stredoveku na vrchole hierarchie stál pápež a pod ním králi, ktorí mali mečom chrániť záujmy cirkvi. Luther povýšil význam svetskej správy a vrchnosti na podobne dôležitý, ako je služba cirkvi, pričom mal pápež podľa neho vládnuť iba Božím slovom a vladári mečom. Tým sa otvorila cesta k sekularizácii spoločnosti, ale nie v novovekom význame, keď sa štát a verejný život dištancujú od cirkvi, pretože Luther očakával, že aj kniežatá konajú v rámci Božích zákonov. Boli to obrovské zmeny, ktoré sú dnes samozrejmé. Štát prevzal do svojej zodpovednosti mnohé úkony, ktoré kedysi patrili výlučne cirkvi. Napríklad uzatváranie manželstiev, ktoré by podľa Luthera malo byť v rukách svetských inštitúcií, nie cirkvi.“
Školy pre všetkých
„Dá sa povedať, že reformácia bola do istej miery vzdelávacím hnutím, ktoré reformovalo školstvo. V tomto čase sa rušili kláštory a s nimi aj kláštorné školy. Luther riešil, kto sa bude starať o vzdelávanie. Primárne to podľa neho mali byť rodičia, ale tí často nevedeli písať a čítať. Vymyslel, že o vzdelanie by sa mali starať mestské rady, ktoré majú zakladať školy. Začali vznikať mestské knižnice, lýceá či protestantské univerzity. Luther bol už v tom čase presvedčený, že by všetky deti mali mať povinnú školskú dochádzku, no trvalo ešte 250 rokov, kým sa naozaj zaviedla.”
Kto bol Martin Luther (*1483 - † 1546)
Nemec Martin Luther bol augustínskym mníchom, ktorý od roku 1508 vyučoval na univerzite vo Wittenbergu. Kritizoval náuku tradičnej cirkvi, čo ho viedlo k spísaniu 95 téz proti náuke o odpustkoch. Tento čin sa označuje ako začiatok reformácie. Lutherovým pôvodným zámerom nebola obrovská reformácia ani založenie novej cirkvi. Svojimi tézami chcel iba vyvolať odbornú teologickú diskusiu o tom, akú moc odpustky vôbec majú. Štuchol do osieho hniezda, no rozhodol sa necúvnuť a tézy neodvolať, za čo ho nakoniec exkomunikovali z cirkvi. V roku 1525 si za manželku vzal bývalú mníšku Katarínu von Bora, s ktorou mal šesť detí.
