Zatiaľ čo pravica, posilnená volebným úspechom, volá po spájaní do ďalších volieb, vo vládnej koalícii to škrípe, keď sa Smer, SNS a Most-Híd nedokázali spojiť vo viacerých regiónoch. Nový Čas prináša 4 scenáre, čo by divoký volebný výsledok mohol znamenať pre slovenskú politickú scénu v najbližšom období.
1. Zjednotenie pravice do prezidentských a parlamentných volieb
Tradične uštipačný líder SaS Richard Sulík si neváhal kopnúť do Smeru a vládnej koalície po tom, ako kandidáti zjednotenej pravice ovládli Bratislavu, Trnavu, Žilinu, Prešov aj Košice. „Pravica, ktorá je údajne rozhádaná, chaotická a ja neviem čo ešte, porazila Smer a vládnu koalíciu, ku ktorej vraj nie je žiadna alternatíva,“ vyjadril sa v sobotu v noci Sulík. Rovnako sa vyjadrovali aj úspešní kandidáti v jednotlivých krajoch. Pre opozíciu je to veľká vzpruha a výzva spájať sa aj do ďalších volieb, prezidentských či parlamentných v roku 2020. „Spolupráca má význam. Stredopravá koalícia sa výrazne presadila a budeme hľadať aj do budúcna spoluprácu nielen v rámci Slovenska,“ povedal europoslanec za KDH Ivan Štefanec. „Spájanie opozičných strán je základný predpoklad, aby mohli vôbec fungovať. Musia sa spájať, je to ich životná nevyhnutnosť. Pokiaľ sú rozdrobené, je to o ničom,“ komentoval politológ Miroslav Kusý.
2. Zmena v samosprávnom členení Slovenska
Samosprávne kraje vznikli v roku 2001 na základe územného členenia ešte z dielne Vladimíra Mečiara. To, že sa s ich geografickou podobou a nenaplnenými kompetenciami ľudia nestotožnili, dokazuje aj slabá volebná účasť. Liberáli avizovali, že sú otvorení diskusii o novom územnosamosprávnom členení Slovenska a vedia si predstaviť zánik vyšších územných celkov v ich dnešnej podobe. „Strana SaS na základe obmedzených župných kompetencií a relatívne nízkych príjmov do župných rozpočtov už v minulosti vyjadrila nespokojnosť so stavom regionálnej samosprávy. Túto nespokojnosť signalizujú aj občania opakujúcou sa nízkou volebnou účasťou,“ konštatuje sa vo vyhlásení. V hre je zmena počtu samosprávnych krajov, posilnenie ich kompetencií alebo naopak ich zrušenie v podobe, ako fungujú dnes. Potreby zmien priznal aj Viktor Nižňanský, ktorý sa na decentralizácii krajiny aktívne podieľal. „Nenaplnili sa princípy spravodlivej deľby právomocí, župy nemajú dosah na príjmy. Do budúcna je otázka, do akej miery im ich kompetencie posilniť. Prípadne zvážiť iný model zabezpečovania úloh v rámci regiónov,“ priznal Nižňanský pre Nový Čas.
3. Prehlbujúca sa kríza vo vládnej koalícii
Podpredsedu vlády, smeráka Petra Pellegriniho mrzí, že sa vládna trojka nevedela dohodnúť na spolupráci vo všetkých krajoch, keďže v Trenčíne a Nitre v spoločnej koalícii jednoznačne dominovali ich kandidáti. „Možno keby sme boli podobne postupovali aj v iných krajoch, tak by sme vyvážili tú pravicovú opozičnú koalíciu, ktorá sa voči nám vytvorila, a možno, že by sme úspešnejších kandidátov mali viacej,“ povedal Pellegrini. Prečo tomu bolo tak, ukázali Košice, kde Most-Híd nepodporil prekvapivo zosadeného smeráka Richarda Rašiho. Strana postavila svojho kandidáta Karola Patakyho, ktorý skončíl 3. so 14 843 hlasmi. Šéf Mostu-Híd Béla Bugár priznal, že práve Patakyho hlasy mohli v tesnom súboji Rašimu chýbať. Bugár povedal, že pre vlastného kandidáta sa rozhodli na základe skúseností z predchádzajúcich štyroch rokov v kraji. „Spolupráca nebola nejako dobrá ani úspešná,“ vyhlásil. Svojich kandidátov nepresadil ani Danko, čo nálade vo vládnej zostave určite nepridáva. „Včera sme dokázali, že sa vieme oveľa lepšie dohodnúť ako vládna koalícia. Aj preto prehrali, lebo sa nevedeli dohodnúť tri vládne strany,“ poznamenal šéf liberálov Richard Sulík.
4. Ústup krajnej pravice
Predzvesť nízkej účasti v župných voľbách a disciplína kotlebovských voličov vyvolávala obavy. No Marián Kotleba s prehľadom prišiel o Banskú Bystricu. Milan Uhrík nenaplnil efekt skrytých voličov. Z 335 kandidátov fašistov sa do regionálnych parlamentov dostali len dvaja, Kotleba a Uhrík. „Ďakujem všetkým, ktorí využili svoje právo a rozhodli o tom, aká bude atmosféra v celej našej krajine. Som veľmi rád, že extrémisti dostali v sobotu výprask. Stovky ich kandidátov vo všetkých krajoch sme porazili najsilnejšou zbraňou, slobodným hlasovaním v demokratických voľbách. Nie, neznamená to, že fašistické zlo na Slovensku sme úplne potlačili,“ povedal prezident Andrej Kiska. Hoci fašisti prepadli, odborník na extrémizmus Daniel Milo povedal, že išlo len o zlyhanie na regionálnej úrovni. „Na tej celoštátnej majú stále podporu vyše 10 %, takže sa nedá hovoriť o tom, že by Slovensko už nemalo problém s extrémizmom,“ povedal Milo.
