Experiment sa odohráva v réžii moskovského ústavu lekársko-biologických problémov (IMBP) Ruskej akadémie vied, ktorý o udalosti informoval. Ide o prvý z experimentov v rámci rusko-amerického projektu Sirius (Scientific International Research In Unique terrestrial Station).
Výskumníkom pôjde predovšetkým o skúmanie psychologickej atmosféry v posádke takmer úplne odrezanej od spojenia so Zemou, rovnako ako o otázky "osobného" priestoru či imunity. Skúmať sa má aj schopnosť rýchlej adaptácie posádky na nové podmienky za pomoci nástrojov paralelnej psychologickej podpory. "Skôr išlo o dobývanie vesmíru, teraz sa musíme naučiť žiť a pracovať vo vesmíre, aby sme ho urobili využiteľným," povedal agentúre AFP riaditeľ ústavu Oleg Orlov. "Je to metodická práca na vývoji technológií umožňujúcich zaistiť ľudský život vo vesmíre," zdôraznil Orlov zmysel programu Sirius.
Tak sa nazýva aj "najjasnejšia hviezda na oblohe, vyjadrujúca túžbu zdolávať ďalšie horizonty", poznamenal Orlov. Program Sirius má pokračovať až do roku 2021. Budúce experimenty počítajú s izoláciou trvajúcou štyri a osem mesiacov a nakoniec celý rok. Cieľom je preštudovať psychologické aj fyziologické aspekty a prispieť k vypracovaniu modelu lekárskej starostlivosti pri medziplanetárnych letoch.
"Jedným z kľúčových problémov lekárov na palube vesmírnej lode je to, že musia byť úplne sebestační. Musia sa naučiť všetko zvládať sami," povedal Orlov s pripomienkou, že aj signály vysielané z vesmírnej lode sú na Zemi prijímané s istým oneskorením. Pri experimente hrá úlohu aj zastúpenie mužov a žien v posádke. V tej je teraz bývalý člen oddielu ruských kozmonautov Mark Serov, súčasná členka tohto oddielu Anna Kukinová či nemecký výskumník ruského pôvodu Viktor Fetter. Tím dopĺňajú výskumníčka Jelena Lučická a Natalja Lysovová a lekár Ilja Rukavišnikov ako odborník na vesmírnu medicínu, všetci traja z ústavu.
"Je to prvýkrát v ruskej i sovietskej histórii, že posádka má viac ako jednu ženu. So zmiešanou posádkou chceme študovať, čo sa stane, keď počet žien vzrastie," povedal psychológ Vadim Guščin zo spomínaného moskovského ústavu. Guščin tiež pripomenul experiment Sfinx, ktorý sa v moskovskom ústave odohrával v roku 1999 a pri ktorom si účastníčky z Kanady sťažovali na problémy s mužskými kolegami. Táto skúsenosť podľa neho viedla k vzniku "pravidiel správania sa" na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Každý z šesťčlennej posádky v module o ploche 250 metrov štvorcových sľúbil, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby misia uspela.
