Momentálne sa na úlohu otca pripravujete aj na filmovacom pľaci, keďže pre Markízu nakrúcate nový seriál Oteckovia. Môžete o ňom prezradiť niečo viac?
Hlavné postavy sú štyria otcovia, z ktorých každý má odlišný osud. Musia zvládať rôzne situácie, ktoré nakoniec vždy vyriešia s humorom.
Spolu s Nelou Pociskovou (27) vychovávate ročného synčeka Hektora. Inšpirovali ste sa pri nakrúcaní aj vlastnými rodičovskými skúsenosťami?
Myslím si, že každý herec dáva do roly niečo zo seba. Snažím sa byť uveriteľný a ukázať, že aj takýto typ otca môže byť.
Zmenilo vás otcovstvo?
Človek nevie, do čoho ide, len tuší, že to bude niečo iné. Ten pocit, keď viete, že doma máte malého človiečika, ktorý na vás čaká... Je mi jasné, že čoskoro vyrastie, preto by som s ním chcel tráviť veľa času. Ale popri mojich náročných pracovných povinnostiach sa to vždy nedá. Takže mám o jeden stres viac. Nie je to stres s dieťaťom, je to stres, ako s ním prežiť čo najviac času.
Nebojíte sa, že pre pracovné povinnosti prídete o vzácne momenty v Hektorovom živote, ktoré sa už nezopakujú?
Prvé slová už síce má za sebou, ale každý moment je výnimočný. Aby mi neunikli a aby som si na staré kolená nič nevyčítal, musel by som byť doma stále. Už teraz rátam s tým, že si raz budem vyčítať, že som mohol pracovať menej. Snažím sa nájsť rozumnú mieru, aby som bol aj s Hektorom a pomáhal Nelke. Moje osobné záujmy išli bokom. Nelka je, samozrejme, veľkorysá v tom, že niekedy môžem vybehnúť zahrať si golf, ale nie je to už tak často ako kedysi.
S Nelou to až donedávna vyzeralo, že sa po materskej s Hektorom vráti na divadelné dosky. Potom však prišli správy, že je opäť v požehnanom stave. Zmarilo vám to doma plány?
Samozrejme, ale viac si to odskáče žena. Mama je len jedna a vždy bude prvá. Čo sa týka práce, s Nelkou máme ešte pred Vianocami naplánované koncerty v Košiciach, Nitre a Žiline, ktoré absolvujeme. Ale potom, keďže bruško rastie, z čoho sa mimochodom tešíme, to bude komplikovanejšie. Hovoríme si, že asi to bude prvé roky ,pakáreň“, lebo až tak skoro sme druhé dieťa nechceli. Ale pre mňa je to asi dobré, keďže som starší ako Nelka a aspoň budem deťom vládať.
Nemyslím si, že nie som fyzicky pripravený dieťa zvládnuť, skôr psychicky. Mať deti nie je záležitosť na hodinku, ide to nonstop. Dieťa si vyžaduje penzum pozornosti, čo je na jednej strane úžasné, ale niekedy aj melieme z posledného.
Dáva vám Hektor zabrať?
Áno, ale ako každé dieťa. Je živý a začína sa z neho vykľúvať chlapčisko. Nemám sa na čo hnevať, lebo všetci hovoria, že je presne ako ja, keď som bol dieťa. Má veľa energie a stále niečo vymýšľa.
Nela sa už pripravovala na návrat do práce a mnohým vyrazili dych aj fotky jej vypracovaného tela. Nezostala aspoň chvíľu smutná po zistení, že jej návrat späť sa odkladá?
Naše nastavenie bolo iné. Chcela sa vrátiť a už jej to aj chýbalo, keďže bola dlho zavretá doma s dieťaťom. Nenazval by som to smútkom, skôr tak, že na niektoré situácie v živote nie ste pripravení.
Hovorilo sa, že Nelino tehotenstvo sprevádzajú komplikácie. O čo ide?
Nelka má len obyčajné nevoľnosti, čo je v tehotenstve normálna vec. Niekedy to znie absurdne, že sa máme s celým svetom podeliť o to, že nám je ráno zle.
Viem, že ešte je skoro o tom polemizovať, ale chceli by ste byť opäť pri pôrode?
Bol som aj pri prvom, takže s tým nemám problém. Je to moment, ktorý je najťažší pre ženu. Najdôležitejšie je, aby mala komfort ona. Keď mi povie, že bude lepšie, keď tam nebudem, tak tam nebudem. Ak povie, že chce, aby som tam bol, tak tam budem, aj keby som mal odpadnúť. Je to len jej voľba.
Pamätáte si ešte pocity, ktoré vás sprevádzali pri prvom pôrode?
Pre muža je to skôr taká bezmocnosť. V tom momente žene nedokáže pomôcť. Je tam, ale netlačí za ňu. V danom okamihu, ktorý býva hektický, ju síce môže hladkať, ale aj tak som mal pocit, že som pasívny. Dôležité je udržať sa na uzde a kvôli žene zachovať pokoj, hoci to tak vôbec necítite. A povedzte potom žene, keď má kontrakcie, že to je dobre a nič sa nedeje. Všetko mi pripadalo smiešne, lebo muž je pri pôrode len do počtu.
Viac sa ma dotýkajú osudy detí, ktoré nemali to šťastie, či už byť zdravotne v poriadku alebo narodiť sa do kompletnej rodiny. Ale nechcem sa v tom prplať, lebo ma to vnútorne dosť rozoberá. Teraz nedávno sme boli s Nelkou spievať na jednom dobročinnom galavečere a stretli sme sa s osudmi malých detských bojovníkov. Až ma skrútilo z toho, čím všetkým si museli prejsť za taký krátky čas. Odkedy máme dieťa, viac sa nás to týka, je to znásobené a strácame ten odstup.
Zmäkli ste?
Nemám pocit, že som nejako extrémne zmäkol. Mňa vedeli tieto veci rozcítiť aj predtým, takže tie pocity sú stále tie isté, ale je to asi intenzívnejšie.
V minulosti Nela absolvovala aj predpôrodný kurz. Konzultujete teraz Hektorovu výchovu aj s odborníkmi?
Nie, ja sa odborníkov bojím. Asi sa to nedá porovnávať s dobou, keď som vyrastal ja, ale tiež som na nijakých odborníkov nenarazil. Boli tam učitelia, moja mama, starí rodičia a sformovali ma. Nemám nič proti odborníkom, len mám pocit, že niekedy, keď sa vo veciach veľa vŕta, tak sa sa aj veľa zbytočne rieši. Pritom niektoré veci nie sú až takým problémom, ako vyzerajú.
Ukrojili ste aj z vašej golfovej vášne a na greene trávite čoraz menej času. Na margo toho si z vás uťahuje aj vlastný otec.
Ešte pred Hektorovým narodením som dostal na Vianoce od otca krásne zabalený darček. Keď som ho rozbalil, bol tam dvestovka klinec nastriekaný nazlato. K nemu bol priložený leták s textom: ‚Toto nie je zlatý klinec dnešného večera, to len aby si si mal na čo zavesiť golfové palice.‘
Pôvodne ste plánovali svadbu, ale Nela sama povedala, že sa nechcela vydávať už s bruškom. Teraz to vyzeralo, že sa blíži ten správny čas, ale do toho prišlo druhé tehotenstvo. Takže svadba zase padá?
Som stará škola a súhlasím, že po správnosti by mala byť najprv svadba, ale už je to takto a nedá sa s tým nič urobiť. Svadba bude, keď si ju v budúcnosti naplánujeme. Máme jedno a čoskoro budeme mať aj druhé krásne dieťa, takže tak či tak budeme rodina. Akt svadby naplníme, otázka je len kedy.
