V januári oslávi herec Peter Sklár abrahámoviny a vraví, že s pribúdajúcimi rokmi sa čoraz viac stotožňuje s Werichovým výrokom, že keď nejde o život...
Aké je to chodiť po ulici s prefarbenými vlasmi? Predsa len, v našich končinách si muži šediny ešte stále veľmi nefarbia.
Nemám s tým problém, lebo ja si hlavu nevidím. Navyše, pri mojom povolaní som už bol ryšavý aj blondiak, a keď bude treba, budem aj holohlavý. Šediny si prekrývam kvôli práci na Hornej Dolnej. Zo začiatku mi striekali vlasy sprejom. Musel som sedávať pred nakrúcaním v maskérskom kresle skoro hodinu, a keď sme dotočili, umyl som si ich. Do sprchy išiel mladý chlap a vychádzal odtiaľ starý a šedivý! (smiech)
Bolo to asi únavné zakaždým absolvovať túto tortúru.
Tým, že začíname točiť s východom slnka a prvá klapka je už o siedmej, v maskérni musím byť o šiestej. Keď si uvedomíte, že hodinu a pol mi trvá cesta na nakrúcanie, o pol piatej ráno musím sadnúť do auta a štartovať do Novej Lehoty, kde sa seriál nakrúca. Končíme večer, keď slnko zapadne. Keďže s vlasmi to bola strašná otrava, dal som si ich zafarbiť v kaderníckom salóne.
Prečo nie, vyzeráte mladšie...
Ešte by to chcelo zhodiť zbytočné kilogramy.
Na to sú dobré fitnescentrá.
Kedysi dávno som chodil do fitka. Cvičil som pre svoje potešenie. Znechutili mi to chalani, ktorí mali také svaly, že nepripažili ruky. Típkovia, čo sa radi na seba pozerajú do zrkadla. Poznali ma z Mafstory a stále si ma doberali: Koľko vytlačíš, Alinko? Vravím im, chlapci, ja som neprišiel vytláčať činky! Nebavilo ma s niekým sa porovnávať.
V mladosti ste boli úspešný lyžiar. Takže nie ste športové drevo...
Bol som reprezentant na zimných olympijských hrách stredoškolskej mládeže. Lyžoval som za Pozemné stavby a na to, že som bol Bratislavčan, mi to šlo celkom dobre. Ale proti Tatrancom som nemal šancu.
Aspoň trochu športujete?
V lete hrám golf a vtedy prejdem po ihrisku aj dvanásť kilometrov. Vďaka golfu mám celkom slušnú kondičku. Pamätám si, že keď sme točili Mafstory, pred letnými prázdninami som končil s konfekčnou veľkosťou 54. Keď som prišiel v septembri na nakrúcanie, mal som veľkosť 50. Žiaľ, na Vianoce som už zas mal päťdesiat štvorku.
Nechýba vám partička z Mafstory?
Beriem to tak, že všetko v živote sa začína a končí. Bolo to nádherných šesť rokov, krásna práca aj postava a pevne dúfam, že Aliho nahradil starosta z Hornej Dolnej. Je to tak trochu prekliatie herca, že keď niečo dobre zahráte, diváci si vás zafixujú a chcú vás vidieť iba v tejto polohe.
V januári budete mať 50 rokov. Zmenil sa rokmi váš pohľad na život? Vnímate to ako istý prelom v živote muža?
Keď som mal dvadsať, myslel som si, že v päťdesiatich život končí - seď doma a potichu starni. No a teraz, keď sa blížim k päťdesiatke, mám pocit, že som stále rovnako vitálny a aktívny ako predtým. Čosi sa ale zmenilo. Sú veci, ktoré ma v mladosti veľmi rozčuľovali, a teraz sa nad nimi len pousmejem. Mne sa začal život po štyridsiatke. Vtedy sa ukončili všetky moje patálie s rozvodom. Zrazu som sa nadýchol a začal žiť.
Dobieha vás z času na čas ešte nepríjemná minulosť s exmanželkou Annou?
Už iba v rozhovoroch pre médiá. S bývalou manželkou som nebol vyše pätnásť rokov. Nebolo to jednoduché spolužitie a mrzí ma, že si týmto všetkým museli prejsť aj synovia, ktorí boli vtedy maličkí. Ale ako sa vraví – šťastní si vtedy, keď zabúdaš a odpúšťaš. Musím sa k tomu takto programovo postaviť a zobrať si z toho vzťahu len to zaujímavé a pekné, čo tam bolo, a preniesť sa cez to.
Požičiavala si od ľudí peniaze. Netušil som to, nepoznal som tých ľudí. Problémy sa nabaľovali...
Cítili ste sa oklamaný?
Áno, nevedel som totiž, prečo sa tie veci dejú, kde je chyba. Bol som prekvapený, a keď ma konfrontovali iní ľudia, nevedel som, o čom hovoria.
Na čo potrebovala toľko peňazí?
Neviem, myslím si, že to nebolo nutné. Postupne som sa dozvedel, že to robila aj predtým, ako sme sa spoznali a pokračovalo to v manželstve.
Muselo to byť kruté precitnutie...
Obrovské rozčarovanie. Hlavne, už sme mali dvoch krásnych synov. Neviem, aký mala ďalší životný príbeh. Nepochopil som to celé, nemal som pravdivé informácie. Ale čo ťa nezabije, to ťa posilní a ako vravel pán Werich – Keď nejde o život...
Ako ste to zvládli sám s deťmi?
Pomohli mi knihy s témami o pozitívnom myslení. Zaujímalo ma napríklad, ako fungujú peniaze a po skončení herectva na DAMU v Prahe som istý čas robil vo firme, ktorá sa zaoberala finančníctvom. Tam som sa stretol s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú osobnostným rozvojom. Nadchli ma práce koučov a mentorov Andyho Winsona a Anthonyho Robbinsa. Je fajn, ak človek namiesto sledovania televízie číta alebo si pozerá výučbové videá na internete. Toto mi pomohlo preniesť sa cez problémy. A, samozrejme, bez pomoci mojej rodiny by som to nedal.
Dávajú vám synovia najavo, že vedia, čo všetko ste pre nich urobili?
Myslím si, že si to uvedomujú. Bohužiaľ, rozvody začínajú byť brutálnym štandardom. Skôr je neštandardné, ak rodiny vydržia spolu a deti majú otca aj mamu. Keď som sa rozvádzal, jedna psychologička mi povedala, že deti si vedia zvyknúť na zmenu, ale nikdy neakceptujú stres.
Chlapci sú už dospelí...
Áno, ale ešte študujú. Matej je druhák na medicíne a Mišo študuje v Birminghame medzinárodné vzťahy, ekonómiu, dejiny a diplomaciu.
Máte teraz zrejme viac času na svoj súkromný život?
Ani nie. Dva roky je mojím hlavným biznisom Horná Dolná, popri tom mám veľa dabingov, rozhlas, často cestujem po Slovensku s Mafiánskymi historkami, divadelným predstavením Šiesti v pyžame, účinkujem v hre Klamstvo... K tomu mnoho iných aktivít. A ako som už spomínal, hrám golf. Keď človek turbulentne žije, potrebuje relaxačnú činnosť, kde vypne a zabudne na prácu, na všetko. Túto sezónu som ale nehral, lebo mi operovali koleno – meniskus. Okrem toho mám problémy aj s lakťom, so šľachami...
Čo sa vám stalo?
Pred rokom som zle stúpil. Magnetická rezonancia ukázala, že je to už na operáciu. Odkladal som to a veľmi som sa tešil, že tento rok budem mať v lete tri týždne voľna. Štyri dni pred ukončením natáčania Hornej Dolnej mi ale v kolene ruplo. Ešte sme dotočili poslednú klapku a hneď na druhý deň som musel ísť na operáciu. Takže namiesto dovolenky som si poležal pred televízorom a napínal som nohu. Ale už sa to lepší.
A čo máte s rukou?
Mám tenisový lakeť, teraz budem chodiť na tzv. rázové vlny. Vraj to dosť bolí, ale sľubujú mi, že sa to dá po riadku.
Ako potom zvládate robotu okolo domu, záhrady a vinohradu v Šenkviciach?
Našťastie, môj otec má osemdesiat rokov a stále je pašák! Pri oberačke mu so synmi pomôžeme. Keď treba niečo väčšie opraviť, na to nie som odborník, ale mám kamarátov, čo majú kamarátov, čo majú kamarátov... Na dedine je to tak, že človek vie, za kým má ísť, aby mu pomohol. Tým, že bývame s partnerkou Monikou „na preskáčku“ v Šenkviciach a v Bratislave, nie vždy som naporúdzi.
S Monikou, ktorá je produkčná v reklamnej agentúre, žijete v pohodovom vzťahu už dvanásť rokov. Svadba v pláne nie je?
Keby sme mali spolu dieťa, tak neváham. Myslím si, že na partnerstvo nepotrebuje človek papier. Keď má niečo fungovať, tak to funguje, keď to nemá fungovať, tak to nefunguje. Nikdy nehovor nikdy, ale momentálne to nie je téma dňa.
S exmanželkou v kontakte nie je
Sklár sa od bývalej ženy odsťahoval v roku 2003, keď nevládal znášať jej problémy so zákonom. Rozviedli ich o tri roky neskôr, zdá sa však, že sa nepoučila. V súčasnosti má totiž Anna na krku súdy pre nesplácanie finančných záväzkov. Okrem toho si na ňu posvietila aj Slovenská lekárska komora, keď sa mala neoprávnene vydávať za lekárku.
