Práve takáto loď s názvom Alexander Suvorov pretrpela jednu z najväčších lodných havárií, pri ktorej zahynulo 177 ľudí.
K lodiam sa dostal náhodou, no tvrdí, že sa ich nevzdá, pokým bude dýchať. „Keď sme boli maturanti, prišli k nám agitátori na vysoké školy v zahraničí, a tak sme sa so spolužiakom prihlásili,“ začína rozprávanie Bratislavčan Klepoch s tým, že odbory, aké im vtedy ponúkali, ho vôbec nenadchli a už-už bol jednou nohou preč z kabinetu. „Vtedy mi dekan povedal, že má jednu prihlášku aj na stavbu lodí na vtedajší Gorkovský inštitút do Nižného Novgorodu v Sovietskom zväze. Že ak mám rád fyziku a matematiku, tam sa vybláznim,“ usmieva sa Klepoch, ktorý si s náročným štúdiom poradil. „Za 84-ročnú históriu univerzity som bol jediný, kto všetky predmety zvládol na výbornú," tvrdí.
Poznáte aj vy výnimočnú osobu, o ktorej by sa malo dozvedieť celé Slovensko? Dajte nám vedieť na tip@novycas.sk
Po štúdiu sa vrátil domov a zamestnal sa v Slovenských lodeniciach Komárno. V 60. rokoch sa stal hlavným projektantom série vtedy najväčších riečnych osobných lodí na svete typu OL 400, ktorých sa v Komárne vyrobilo 9 kusov. „Som na ne veľmi hrdý. Sú to rekreačné lode, ktoré plávajú na ruskej Volge, ale môžu ísť aj Volžsko-baltským prieplavom až do Onežského jazera. V jeho blízkosti sú bývalé gulagy, ktoré navštevuje mnoho turistov,“ hovorí.
Náraz do mosta
Práve jedna z jeho lodí OL 400 s názvom Alexander Suvorov však 5. júna 1983 utrpela tragickú haváriu. Loď sa plavila z Rostova do Moskvy - na palube bolo 330 pasažierov, 65 členov posádky a personálu. Mnoho cestujúcich bolo po 22. hodine na hornej palube, kde sa premietal film. Tragédia nastala v okamihu, keď Suvorov išiel podplávať Uľjanovský železničný most. „Tento most sa z jedného brehu na druhý znižuje a v strede bola železničiarska búdka. Vo chvíli, keď sa loď blížila k mostu, si železničiar v búdke zažal svetlo, čo kapitána zrejme pomýlilo. Loď sa totiž riadi aj svetelnými signálmi,“ vysvetľuje projektant s tým, že príčinou havárie mohlo byť chybné vyhodnotenie signálu. „Pri náraze zrezalo kormideľnu aj vrchné poschodie, kde je kino. Sedeli v ňom donbaskí baníci, ktorých poslali na štátnu rekreáciu po tom, ako prežili zhruba 10 dní zasypaní v bani,“ hovorí Klepoch. Náraz lode do mosta si vyžiadal 177 obetí a udalosť sa radí k najväčším lodným nešťastiam.
Zlyhal ľudský faktor
Hlavný projektant Suvorova sa o jeho havárii dozvedel cestou do práce. „Bol som práve v električke, keď som v novinách natrafil na článok, v ktorom stálo, že loď narazila do mosta a hlásia vyše 100 mŕtvych. Stratil som dych a povedal som si, že tak toto je môj koniec,“ opisuje chvíle zdesenia Klepoch. „Vedel som, že som pri projektovaní neurobil žiadnu chybu. Ešte som ani nezavrel dvere na kancelárii a už hučal telefón. Opýtali sa ma: „Garantujete, že nemohlo dôjsť k žiadnej technickej chybe?“ Povedal som im, že áno a že loď je ešte 2 roky v garancii,“ spomína. „Vyšetrovanie napokon dokázalo, že zlyhal ľudský faktor, a nie technika. V Rusku obviňovali nebohého kapitána. Dnes už nik nevie, prečo sa neorientoval podľa radaru,“ dodáva.
Kapacita: 400 cestujúcich a 84 členov posádky
Dĺžka: 136 m
Šírka:16,8 m
Výška: 16,1 m
Rýchlosť: 26 km/h
Kajuty: 1- až 3-miestne s kúpeľňou
Vybavenie: vyhliadkový a hudobný salón, 2 reštaurácie, kino, čitáreň, herňa,pláž
Výrobca: Slovenské lodenice Komárno, 70. - 80. roky
