Podľa pondelkových informácií internetového vydania denníka Delo získal po sčítaní všetkých odovzdaných hlasov 52,9 percenta z nich, kým jeho vyzývateľa, starostu mesta Kamnik Marjana Šareca, podporilo 47,1 percenta oprávnených voličov. Znamená to, že Pahor zostane v prezidentskom úrade i ďalšie päťročné volebné obdobie.
Šarecov úspech, ktorý rezonuje na slovinskej vnútropolitickej scéne, môže byť podľa analytikov prvým krokom smerom k zmenám v krajine a minimálne k zvýšenému napätiu pri nasledujúcich parlamentných voľbách. Platí to údajne napriek tomu, že si všetci zainteresovaní uvedomujú, že nedeľňajší zisk porazeného vo voľbách nebude jednoduché zopakovať.
Volebná účasť, ako naznačovali už priebežné údaje zo Slovinska, bola nízka, čo je zrejme dôsledok nízkeho záujmu voličov o úrad prezidenta, vybaveného v Slovinsku predovšetkým reprezentatívnymi právomocami. Napokon dosiahla 42 percent, čo je menej ako v prvom kole hlasovania z 22. októbra (44,2 percenta).
Borut Pahor, ktorý sa o znovuzvolenie uchádzal ako nezávislý kandidát, je niekdajším dlhoročným šéfom stredoľavicovej strany Sociálni demokrati (SD) a predsedom slovinskej vlády z rokov 2008-2012. Deklaroval, že v prípade svojho víťazstva sa mieni sústrediť na "spájanie ľudí, spoluprácu, politickú stabilitu a bezpečnosť".
Staronovému slovinskému prezidentovi blahoželali medzičasom podľa slovinských médií tak predseda Európskej rady Donald Tusk, ako aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Blahoželania do Ľubľany zaslali napríklad i prezidenti Ruska, Rakúska, Talianska a Česka - Vladimir Putin, Alexander Van der Bellen, Sergio Mattarella a Miloš Zeman. To isté platí aj o najvyšších predstaviteľoch Srbska, Chorvátska, Macedónska a Bulharska - Aleksandarovi Vučičovi, Kolinde Grabarovej-Kitarovičovej, Gjorge Ivanovovi a Rumenovi Radevovi.
