S herečkou sme sa rozprávali aj o podnikaní v reštauračnom biznise, svadbe a o synovom vzťahu k hudbe.
Verili ste po všetkých tých rokoch, že sa Susedia ešte môžu vrátiť a dokonca priamo na Markízu?
Úprimne povedané áno. Práveže by som možno bola prekvapená, keby sa taký úspešný projekt nikdy nevrátil na obrazovky. Diváci ma ešte donedávna zastavovali a pýtali sa na pokračovanie. A ani to ma neprekvapilo, že sme sa vrátili na Markízu. Tam sa to celé začalo a je dobre, že to tam aj pokračuje. Celý štáb nám zostal, čo nás nesmierne teší.
Bolo pre vás samozrejmé, že ste do toho išli? Ani sekundu ste neváhali?
Myslím si, že vynechať takúto spoluprácu by bola hlúposť. Nie, nezaváhala som.
Aký z toho máte pocit podľa prvých scenárov? Čo majú diváci čakať?
Keď som ich prvýkrát čítala, nasmiala som sa. Viem, že som bola vo veľkom očakávaní, bola som zvedavá na nové diely, ale po prvých troch scénkach, ktoré som prečítala, som sa upokojila a povedala som si, že to bude mať úspech. Samozrejme, že to nechcem zakríknuť, ale veľmi v to verím.
Andy Kraus a Peter Marcin boli dlhé roky pohádaní. Je teraz opäť všetko ako za starých čias, žiadne napätie na pľaci?
Vôbec. Ale ja som napätie medzi nimi necítila ani pred desiatimi rokmi. Sú to inteligentní ľudia, ktorí si všetko vyrozprávali, a teraz sú si znova veľmi blízki.
Nie, aj keď som si myslela, že ľudia na mňa zabudnú, a tí mladší už vôbec nebudú tušiť, kto som, ak nebudem na obrazovke. Ale vôbec to tak nie je. Doteraz ma viacerí oslovujú Ildikó. To meno mi už je ako vlastné. V pohode naň reagujem. (smiech)
Ste pripravená na to, že Susedia vás v prípade úspechu opäť vtiahnu do centra záujmu? Že vám zmenia život?
Nemyslím si. Ja som podľa mňa pre novinárov našťastie nikdy nebola zaujímavá, lebo mám pocit, že pre nich žijem až príliš normálny život. (smiech) A nepestujem si status celebrity, takže takýmito vecami sa ani nezaoberám.
Pokiaľ ide o herectvo, v poslednom čase ste boli súčasťou kočovného predstavenia Tri letušky. Ešte niečo máte v tomto smere rozbehnuté? Žiadne kamenné divadlo?
Tri letušky ešte bežia, máme krásne vypredané predstavenia. Do kamenného divadla ešte nie som pripravená sa vrátiť.
Kedysi vás podľa vlastných slov lákali muzikály. V tomto smere ste sa nesnažili uplatniť?
V Košickom divadle Thália som mala viac možností zahrať si v hudobných predstaveniach, ale keby prišla zaujímavá ponuka, určite by som nad ňou pouvažovala.
Nie, neláka. Sťahovať sa síce budeme, ale do Győru.
Prečo práve tam?
Jednak kvôli práci, budem to mať bližšie do Bratislavy a hlavne kvôli malému. Je to väčšie mesto, je tam viac možností, pokiaľ ide o vzdelávanie, krúžky... Takto sme dopredu rozmýšľali, chceli sme mu ponúknuť mesto, kde bude mať naozaj všetko.
Vlani ste v jednom z rozhovorov povedali, že sa už veľmi tešíte, keď začne synček rozprávať, ako s ním podebatíte. Už to nastalo?
Teraz sa nám rozrozprával a je veľmi rozkošný. Od rána do večera niečo hovorí, pýta sa na všetko a sám sa veľmi teší z toho, že sa s nami rozpráva.
Aká ste mama? Prísna, úzkostlivá, benevolentná...?
Myslím si, že som dosť pohodová a trpezlivá mama. Neriešim zbytočné veci, ktoré nikomu neublížia. Nechávam mu voľný priestor na spoznanie života, ale vždy stojím blízko pri ňom a sledujem ho, upozorňujem ho, vysvetľujem mu a snažím sa ho viesť.
Začiatkom roka bude mať Bendegúz tri roky a vám sa oficiálne skončí materská. Zmení sa niečo?
Nemyslím si. Začal chodiť do škôlky, veľmi sa mu tam páči, čo ma nesmierne teší.
Mal po kom zdediť umelecké gény, keďže váš partner je muzikant. Prejavuje sa už nejako?
Áno. Už teraz pekne vyniká jeho cit pre hudbu. Naschvál som nepoužila slovo talent, lebo o tom by bolo ešte asi skoro hovoriť.
„Materstvo ma tak chytilo, že by som len rodila a rodila,“ povedali ste krátko po pôrode. Druhé dieťatko máte v pláne?
Áno, plánujeme, rozprávali sme sa o tom, ale zatiaľ to konkrétne neriešime.
Váš partner má dve deti z predchádzajúceho vzťahu. Aj tie patria do vašej rodiny?
Samozrejme. A som veľmi šťastná, že majú krásny súrodenecký vzťah.
Téma svadba je u vás doma aktuálna?
Chceme sa zobrať, ale tiež tomu nechávame voľný priebeh.
S partnerom ste si pred časom v Komárne otvorili vlastnú kaviareň. Možno vás tam aj bežne stretnúť? Či ste len šéfka na telefóne?
Kaviarničku sme v júni odovzdali jednej milej rodinke a oni ju vedú ďalej. Žiaľ, to, aby fungovala presne podľa našich predstáv, vyžadovalo veľmi veľa času, ktorý bol viac potrebný u nás doma. Ale skúsenosť to bola fantastická. A to hlavné sme prostredníctvom nej získali – našich nových spoločných priateľov.
Kaviareň ste prevádzkovali už aj v minulosti. Je pre vás podnikanie to pravé?
Som podnikavá a rada realizujem svoje sny a predstavy. A vôbec nie je vylúčené, že sa do niečoho nového znovu pustím. Rada skúšam svoje hranice.
