Ich trasa viedla cez turistický chodník k národnej kultúrnej pamiatke Kostolec, nachádzajúci sa na území obcí Ducové a Hubina pri Piešťanoch. Štefan si všimol to, čo zrejme mnohým okoloidúcim turistom uniklo.
Najskôr to vyzeralo ako obyčajný kameň, Štefanovi však neunikli detaily. „Keď som prišiel bližšie, všimol som si, že to nie je žiadny obliak z neďalekého Váhu. Kameň mal švy a bol pravidelný, čo sa mi hneď od začiatku nezdalo. Keďže išlo o uzatvorené nálezisko, tak mi napadlo, že to môže byť ľudská lebka,“ hovorí Štefan, ktorý najskôr nález pomaly odkryl. „Moja dcérka bola šokovaná z takého nálezu a tešila sa, že sme objavili niečo, čo zrejme očiam tisícok turistov pred nami uniklo,“ hovorí s úsmevom Štefan, ktorý kontaktoval pamiatkový úrad.
Skrčenec z mladšej doby bronzovej?
Podozrenie, že ide o nález ostatkov, sa potvrdilo. Archeológovia najskôr vykopali lebku a následne celú kostru v dovtedy nedotknutom hrobe, kde bol jedinec pochovaný v skrčenej polohe. „Pozornému návštevníkovi Kostolca vďačíme za tento nález, ktorý sa nám javí zaujímavý z viacerých hľadísk,“ povedal Peter Grznár z Krajského pamiatkového ústavu v Trnave.
Zatiaľ nevedia s istotou určiť, z akého obdobia pochádza, pretože nemal pri sebe žiadnu hrobovú výbavu. V Kostolci sa však pochovávalo už v mladšej dobe bronzovej 1300 až 1000 pred naším letopočtom. Do úvahy prichádzajú dve možnosti. „Buď ide o praveký hrob z doby bronzovej, čo by vysvetľovalo skrčenú polohu kostry. Ak je to tak, plocha pravekého hradiska bola rozsiahlejšia, ako sme sa domnievali. Druhou možnosťou je stredoveký pôvod kostry a v tom prípade situovanie na okraj regulárneho pohrebiska, čo môže svedčiť o sociálnej vylúčenosti pochovaného,“ dodal Grznár.
Nálezné nedostane
Pri vzácnych archeologických nálezoch môže dostať nálezca až 100 % vyčíslenej hodnoty. Pri kostrových nálezoch sa hodnota vyčísliť nedá. „Nálezné preto Štefan nedostane,“ dodal pamiatkar. „Vôbec mi to nie je ľúto. Som rád, že som ukázal dcérke to, čo sa podarí len málokomu,“ dodal nálezca.
