Aký je život v drsných podmiekach, vyvážený podmanivou prírodou, porozprával Viktor vo svojom príbehu.
Najvyššie položenou horskou chatou v Tatrách je Chata pod Rysmi vo výške 2 250 m n. m. Stojí nad Žabími plesami pod sedlom Váh a pod Ťažkým alebo Českým štítom už 75 rokov. Z Popradského plesa sa k nej dostanete po červenej značke za asi dve a pol hodiny. Chatu pod Rysmi začali stavať 3. augusta 1931 a otvorili ju 15. júla 1933. V ten deň sa Tatrami prehnala veľmi silná búrka s prívalovými dažďami a prvý chatár Alojz Krupitzer už ani nedúfal, že ju slávnostne otvoria. Napokon sa to podarilo hneď na druhý deň po smršti.
Chatu pod Rysmi postavil popradský staviteľ Jozef Šašinka so svojimi pomocníkmi za 143 503 československých korún. Chodník k chate vybudovali v rámci cvičení vojaci druhej horskej brigády, keďže na hranicu s Poľskom, ktorú bolo treba brániť, je to odtiaľ len pár metrov. Odvtedy sa stala chata obľúbeným cieľovým aj východiskovým miestom turistov a horolezcov. V priebehu jej viac ako osemdesiatročnej histórie si Chata pod Rysmi prešla viacerými zmenami. Od roku 1979, teda už vyše štyridsať rokov, sa o ňu neunávne stará Viktor Beránek.
Prezývka Kristus
Beránek je dnes najstarším tatranským chatárom a najdlhšie slúžiacim nosičom. A ako si tento úctyhodný rekordér spomína na svoje rané začiatky v horách? „Do Tatier som sa vlastne v osemnástich ušiel schovať. Keď prišli Rusi, lepili sme po Poprade a Smokovci odbojové plagáty, preto po nás išla Štátna bezpečnosť,“ vracia sa do minulosti Viktor. A miesto jeho úkrytu sa čoskoro premenilo na životnú vášeň. „Keď som raz prešiel cez Sliezsky dom a Prielom na Zbojnícku chatu, zmenil sa mi život,“ spomína vitálny chatár Beránek. S vtedajším chatárom Ferom Kellem starším našli pomerne rýchlo spoločnú reč a Viktor sa ho opýtal, či nepotrebuje nosiča. „Tu je krošňa, tu je zoznam a ráno pôjdeš do Smokovca. Budem ťa volať Kristus, lebo máš dlhé vlasy!“ vyhŕkol na mňa.
Vynáška za dvacku
Písal sa 3. september 1969 a neskúsený Viktor sa pasoval so svojou prvou vynáškou na Chatu pod Rysmi. „Vážila ‚hrozivých‘ 48 kíl a dostal som za ňu asi 20 korún. O desať rokov som sa stal chatárom na Chate pod Rysmi a som tu dodnes. Mám za sebou viac ako päť a pol tisíc vynášok a možno aj 300 ton odnesených na chrbte. Chata sa stala takou mojou oázou, ostrovom prežitia,“ hovorí Viktor. Svoj ostrov preto nazval Slobodné kráľovstvo Rysy a každý rok ho navštívia tisícky zvedavých turistov.
Treba zazimovať
Chata je v prevádzke od 15. júna do 1. novembra, potom ju Viktor ukladá na zimný spánok. „No nie je to až taký spánok. Sem-tam ju treba prísť skontrolovať, inokedy sa ohlásia horolezci, ktorí chcú robiť zimné výstupy, tak ich prenocujem. Myslím si ale, že by sa chata mohla prevádzkovať aj v zime. Teraz po rekonštrukcii by mala odolať aj náporom lavín,“ nádeja sa skúsený chatár Beránek. Problém však vidí v návštevnom poriadku a v preceňovaní schopností niektorých odvážnych turistov. „Je až neuveriteľné, ako a v čom dokážu ísť na vysokohorskú túru. Dokonca sú ochotní uveriť, že na provizórnej zastávke pred chatou po nich príde autobus,“ smeje sa na nekonečných zážitkoch s turistami Viktor a zamyslene dodá. „Ak by bola Chata pod Rysmi otvorená po celý rok, nemohol by som ujsť na moje zimné výlety,“ argumentuje chatár, ktorý si zamiloval Nepál a vlani prešiel na lyžiach zamrznuté Bajkalské jazero.
Ničivé lavíny
Za svoj život si ale najvyššie položená chata Tatier prešla viacerými zimnými apokalypsami. Prvýkrát ju poškodila lavína v roku 1948 a hrozivé situácie sa opakovali aj v ďalších rokoch. Avšak najkritickejšia lavínová smršť prišla v roku 2000. „Zničila polovicu chaty, nocľaháreň, chatársku izbu, kuchyňu aj sklad. Jednotlivé časti chaty sme nachádzali až pri Žabích plesách. Bolo to hrozné,“ opisuje vyčíňanie prírody Viktor. „Dodnes nemôžem zabudnúť na ten pohľad. Nakoniec sa nám v tom roku ešte podarilo chatu čiastočne pozliepať a v lete ju prevádzkovať. No ďalšiu zimu dostala opäť zásah lavínou a v roku 2003 prišla ďalšia,“ hovorí Viktor o ťažkých časoch, ktoré sa našťastie obišli bez obetí na životoch.
Inteligentná chata
Chata pod Rysmi nezaostáva za ostatnými moderne vybavenými chatami. V roku 2010 ju začali vo veľkom rekonštruovať a v októbri 2013 ju otvorili vynovenú. Veľkou pomocou sa pre chatára stalo počítačom riadené kúrenie, solárne panely a hlavne opatrenia, ktoré by mali chatu ochrániť aj pred silným náporom lavíny. „Chvalabohu ešte nebola otestovaná žiadnou mohutnou lavínou. Priznám sa, že po takej skúške ani netúžim, ale verím, že je postavená premyslene a dobre. Tie predchádzajúce zimy neboli práve najbohatšie na sneh,“ uvažuje Beránek a pokračuje. „Uvidíme, aká bude tohoročná, no začala veľmi zostra. Už na konci októbra boli pri chate miestami nafúkané aj tri metre snehu. Dva dni sme sa nemohli ku chate ani dostať a teraz sa tam dá ísť len na lyžiach. Snehu stále pribúda a nevyzerá, že by sa do decembra ešte stihol roztopiť.“
Osudové prepojenie
Chata je pre 66-ročného vitálneho Viktora celým jeho životom. A pri spätnom bilancovaní si spomenie aj na horolezeckú legendu Ivana Gálfyho († 78). Jeho život bol kedysi so starou chatou až mysticky prepojený. „Sám Ivan často hovorieval, že chata je jeho dvojčaťom. Narodil sa totiž 15. júla 1933 a chatu otvorili presne v ten istý deň,“ pútavo rozpráva Viktor a zdôrazňuje, že sú tu aj iné spojitosti. „Najprv som celkom nerozumel, prečo Ivan oslavuje každé narodeniny práve na Chate pod Rysmi. Potom mi to došlo. Oslavujú spolu,“ nostalgicky spomína.
„Keď sme chatu v roku 2010 začali rekonštruovať a prišlo na jej búranie, Ivanov zdravotný stav sa začal rapídne zhoršovať. Bolo to až desivé. Keď mi chlapi 19. júla 2011 na obed zavolali, že zbúrali poslednú časť chaty – hrubý múr v kuchyni, najprv som sa zaradoval, že tú drinu majú už za sebou. No vzápätí ma premkla hrôza. A, bohužiaľ, oprávnene. O malú chvíľu na to som sa dozvedel, že Ivan zomrel.“
Čistič hlavy
Každý, kto aspoň raz navštívil Chatu pod Rysmi, priznáva, že toto miesto má svoj genius loci. Veľkú zásluhu na tom má aj jej personál. Okrem varenia, upratovania a obsluhy musí každý zvládať aj náročný vysokohorský život, ku ktorému neoddeliteľne patrí aj vynáška tovaru na chatu. Všetok tovar sa totiž nosí už tradične v krošni na chrbte. Z Popradského plesa je to 4,5 kilometra s prevýšením 750 m a s asi 60 kilami na chrbte poriadny zaberák. Rekordnú vynášku na chatu má zapísanú práve jej súčasný chatár Viktor Beránek. V roku 2003 vyniesol na chrbte na chatu 122,5 kilogramu. „Neviem, či by som to dnes už urobil, bolo to naozaj náročné, ale každou vynáškou si poriadne prečistíte hlavu, lebo je to povznášajúca námaha, ktorá vás donúti myslieť len na to najpodstatnejšie. Drží vás neustále v psychickej aj fyzickej kondícii a rovnováhe,“ uzatvára svoj životný príbeh z Chaty pod Rysmi chatár Viktor Beránek.
