Do poslednej chvíle je s ňou pred štartom každých pretekov, stará sa, aby bola psychicky v pohode, rieši tisíc technických drobností, funguje ako šofér, bankár i kontakt medzi trénerom a lyžiarkou... A vlastné ambície aspoň sčasti realizuje pri motokrose.
Vyrastali ste v osade Tvarožná. Petra bábiky nemala, takže z nej bol ideálny mladší brat?
Detstvo sme prežili ešte s dvoma kamarátmi, takže sme boli traja chlapci a jedno dievča, ktoré sa správalo ako my. (smiech) Čiže sme sa hrávali,ako sa chlapci hrávajú, a Peťa s nami, čo jej vôbec neprekážalo.
S Peťou spolu fungujete v tesnej blízkosti veľkú časť roka. V čom ste úplne rozdielni?
Peťa je taká skôr utiahnutá a veľmi nevyhľadáva spoločnosť. Radšej má svoj pokoj. Ja som zase pravý opak - rád sa s každým porozprávam. (smiech) Práve toto je asi najväčší rozdiel medzi nami.
Dookola všetci hovoria, aký ste dôležitý pre jej psychiku. Túto časť svojej „práce“ robíte intuitívne? Nepokúšalo vás prečítať si nejakú knihu o psychológii, takpovediac odborne sa podkuť?
Priznám sa, nečítal som ani jednu knihu o niečom takomto. Robím to intuitívne a hlavne mám Peťu prečítanú, čiže viem, ako na ňu, čo na ňu platí. S druhými ľuďmi by som to nevedel. Som s ňou odmalička a možno, keď sa na všetko pozerám z odstupu, tak Peťa cíti vo mne... Neviem to ani vysvetliť, som jej najbližším človekom a má ku mne dôveru. Keď sú preteky, snažím sa s ňou rozprávať a niečo konzultujem aj s trénerom, ktorý mi následne povie, že jej to mám povedať ja, lebo odo mňa to zoberie inak. Či to je už zlé, alebo dobré. A vtedy vidím, že ma vníma na 120 percent.
