Za brutálnu vraždu si odsedel 11 rokov. To, čo sa mu však po prepustení podarilo, je nevídané. Nielenže sa dokázal znova zaradiť do bežného života, ale v známej automobilke v Trnave sa vypracoval na odborového predáka a obhajuje záujmy zamestnancov.
Písal sa rok 1997. Bola to doba, keď bolo Slovensko doslova divokým západom. Skĺznuť na šikmú plochu s vidinou finančného zisku nebol problém. Dostal sa na ňu vtedy aj 20-ročný Kristián. „Vtedy bol svet pre mňa úplne iný ako teraz. Ja som žil inak ako ostatní. Môj životný zmysel bol iný. Bol som neporiadny. Postupne sa moja povaha točila raz tak a raz tak. Robil som už v sedemnástke ochrankára a mal som viac sily ako rozumu. Asi to tak malo byť, že som mal skončiť v base,“ začína svoje rozprávanie Kristián Ružič, ktorý svoju minulosť považuje za temné obdobie svojho života. Niet sa čomu čudovať. Označenie vrah zo svojho mena už nikdy nezmyje.
100 000 korún za vraždu
Za brutálnou vraždou Jozefa Matulu, ktorý pracoval ako tajomník SNS, stál Milan Mesároš. Matula v tom čase pôsobil ako likvidátor firiem, ktoré mu patrili. Úlohou nájsť nájomného vraha bol poverený Štefan Mesároš, ktorý našiel vykonávateľa tohto krvavého činu. Bol ním práve Kristián Ružič. Za vraždu zinkasoval 100 000 korún (3 300 eur).
So svojimi kumpánmi dostali za ohavný čin dokopy 47 rokov, samotný Kristián 14. Mama Jozefa Matulu po vynesení rozsudku hľadala slová len ťažko. „Pre nás ako rodičov to bolo hrozné. Kto to nezažil, nevie to pochopiť. Pre nás vlastne život neexistuje žiadny, pretože sme stratili to najdrahšie, čo sme mali. Dennodenne plačem, neviem sa s tým zmieriť,“ povedala vtedy Matulova matka. Kristián svoj skutok už stokrát oľutoval: „Samozrejme, že mi je ľúto toho, čo sa stalo. Dnes by som o ničom podobnom ani len neuvažoval. Keby som mohol, vrátil by som to späť.“ Ružiča prepustili z basy už po 11 rokoch za dobré správanie.
Druhá šanca na život
Sloboda mala pre Kristiána Ružiča spočiatku trpkú príchuť. Hneď ako vyšiel v roku 2014 z basy v Hrnčiarovciach nad Parnou, smerovali jeho prvé kroky na stanicu. „Chcel som z telefónnej búdky zavolať mojej mame, že ma pustili. Keď som prišiel na stanicu, zistil som, že telefónne búdky už neexistujú,“ spomína Kristián, ktorý po príchode z basy odišiel do Talianska. „Tam som mal kamaráta a ten sa vedel o mňa postarať a zabezpečil mi prácu, kde som oberal jablká. Keď sa vrátil, život mu ukázal konečne svoju pozitívnu tvár. „Našiel som si inú prácu, zaľúbil som sa do ženy svojho života, oženil som sa a mám syna,“ opisuje svoj osud bývalý väzeň. Šancu na nový začiatok mu dali v PSA v Trnave.
Odborový predák
Príchod do nového zamestnania však nebol vôbec jednoduchý. Mnohí kolegovia na neho stále ukazujú prstom pre jeho minulosť. Vedenie stojí však jednoznačne pri Kristiánovi. „Je u nás zamestnaný ako operátor výroby od roku 2015. Vieme o jeho minulosti, ale keďže si svoj trest riadne odpykal, nemali sme dôvod nedať mu šancu integrovať sa do pracovného tímu,“ povedal hovorca PSA Peter Švec.
Samotný Kristán priznáva, že v životopise to, že bol odsúdený za vraždu, neuviedol. „Nikde by ma nezobrali. Keď sa ma ale na to spýtajú, každému poviem pravdu,“ hovorí bývalý väzeň, ktorý pracuje v trnavskej automobilke aj ako odborový predák. „Sme s naším zamestnancom spokojní. Vieme, že si odsedel trest, no aj človek s nie pozitívnou minulosťou sa potrebuje začleniť do kolektívu a dostať druhú šancu,“ povedal predseda Odborového združenia KOVO Milan Minárech.
Je v kontakte s komplicmi
„Ja už nechcem robiť žiadnu kariéru, chcem slušne pracovať a žiť ,“ hovorí odhodlane Kristián. „Minulosti sa, samozrejme, nezbavím, no nechcem o nej hovoriť. Ak sa ma niekto opýta, klamať nebudem, no radšej budem, ak sa ma pýtať už nikto nebude. Moja manželka vie o všetkom, no ak sa na niečo spýta, samozrejme, tiež jej odpoviem,“ dodal bývalý väzeň, ktorý je v kontakte so všetkými komplicmi brutálnej vraždy. „Áno, sme v kontakte, každý z nich pracuje a žije slušný život. Dnes už ale nechceme spomínať na nič z toho, čo bolo...“
Vývoj kauzy
10. februára 1997
- zavraždili Jozefa Matulu v Bratislave v mestskej časti Petržalka
1997 - 2000
- Kristián bol väzobne stíhaný
2000 - 2005
- na definitívny verdikt súdu čakal na slobode
2005
- Najvyšší súd mu potvrdil 14-ročný trest
2005 - 2014
- si odpykáva trest, kedy mu boli za dobré správanie
Ako došlo k vražde
Komerčnému právnikovi Jozefovi Matulovi sa stal osudným pondelok 10. februára 1997. Keď po deviatej predpoludním vyšiel z domu na Jungmannovej ulici v bratislavskej Petržalke, pristúpil k nemu Kristián Ružič ozbrojený pištoľou. Kým Matula stihol zareagovať a vytiahnuť svoju zbraň, ktorú stále nosil so sebou, útočník ho tromi výstrelmi zo vzdialenosti asi dvoch metrov chladnokrvne zastrelil. Podľa odborníkov išlo o čin amatéra, o čom svedčí aj to, že vrah ďaleko neušiel a už po niekoľkých minútach ho polícia zadržala. Konečný rozsudok však padol až po ôsmich rokoch.
Trest za vraždu je dnes vyšší
Ján Kanaba, právnik
Tresty za vraždu sú dnes omnoho prísnejšie ako v minulosti. Do 1. 1. 2006 poznal trestný zákon odsúdenie za vraždu podľa § 219, kde bola trestná sadzba od 10 do 15 rokov. Od roku 2006 pozná trestný zákon už aj pojem úkladná vražda, za ktorú hrozí páchateľom 20 - 25 rokov za mrežami. Za vraždu podľa §145 môže vymedziť sudca obžalovanému 15 - 20 rokov odňatia slobody.
Resocializácia je možná
František Skokan, psychológ
Začlenenie do spoločnosti aj po spáchaní takého činu je možné. Dôležité je, ako ho prijme rodina a celé okolie. Ak má podporu a bol to jeho prvý delikt, je veľká pravdepodobnosť, že sa k zlému konaniu nevráti. Je dobré, ak mu zamestnávateľ dá šancu pracovať napriek jeho minulosti.
