EMMY pre slovenskú maskérku!

Dostali ste už sošku EMMY, ktorú vám v septembri udelili za masky vo filme Frankenstein?
- Zatiaľ som ju nedostala. Z Los Angeles ju poslali do Studenca, kde práve pracujem na koprodukčnom filme Posledná légia, takže „Ema“ možno ešte putuje niekde nad oceánom. Dúfam, že čoskoro dorazí a bude so mnou sedieť v maskérni.

Čím bola práca na filme Frankenstein výnimočná?
- Pre mňa to nebolo nič špeciálne. Neviem, čo presne porotcov EMMY zaujalo, ale práca, ktorú odvádzam, musí byť vždy na jednotku, ináč to nepustím z maskérne von.

Koľko ľudí vám prejde rukami počas jedného dňa?
- Okolo päťdesiat, niekedy aj viac. Frankenstein nebol taký náročný, pokiaľ ide o počet komparzistov, zato bol náročnejší na masky. Denne som mala napríklad osem sólistov, niektorý mi trval dve hodiny a iný bol hotový za desať minút.

Kde ste zbierali skúsenosti a triky, ktoré si každý maskér chráni?
- Desať rokov som bola v Austrálii, kde som sa všeličo naučila od amerických maskérov. Posledné roky sa o mňa stará firma Koliba Production & Services. Učím sa stále, dnes to ani inak nejde.

Kto vám pri tvorbe masiek pomáha?
- Prečítam si scenár a potom si všetko sama nakreslím. Najviac mi dá rozhovor s režisérom, ktorý má často iné videnie ako ja. A potom príde herec s tretím pohľadom na vec. Musím zohľadniť všetky názory a záleží na mne, aby som ich presvedčila, ako by to bolo čo najlepšie.

Je to pravda, že americké hviezdy trvajú na tom, aby ste ich líčili práve vy?
- Keď som dokončila prácu na filme Mierotvorca, nebola som doma ani dva dni a už ma volali, že sa herci nechcú dať líčiť od lokálnych maskérov. Nikdy som sa nestarala, aké k nim mali výhrady. Nastúpila som a sami herci mi museli hovoriť, čo ich rola vyžaduje, lebo kolegovia sa stiahli a nechali mi všetko na krku.

Znamená to, že sa svet konečne začína zaujímať o odborníkov zo Slovenska?
- Chvíľu trvalo, než si ľudia od filmu uvedomili, že existuje Slovensko a že tu nie sme žiadne béčka. Pripúšťam, moje ruky zatiaľ následníkov nemajú, ale snažím sa o to, aby jedného dňa mali.

Majú hollywoodske hviezdy svoje maniere?
- Správajú sa normálnejšie než naše hviezdy. V mojej maskérni sa vystriedali napríklad George Clooney, Nicole Kidman či Christopher Lambert. Sú disciplinovaní, vďační a veľmi skromní. Donald Sutherland, ktorý má už toho za sebou veľa, si v maskérni bez problémov umýval zuby. A potom aj ostatní. Na poličku si naukladali kefky a ja sa pýtam: „Vari nemáte v hoteli vodu?“ Vraveli: „Máme, ale tu nám je dobre.“

Naozaj sa nik nesprával nadradene?
- Možno len William Hurt, vtedy čerstvý oscarový herec, sa spočiatku na mňa pozeral zvrchu. Prišiel do maskérne, nechcel si ani sadnúť a hneď mi povedal svoju predstavu. Doplnila som, že pre udržanie „frankensteinovskej“ doby mu dám aj kotlety. Chcel, aby som mu ich ukázala, čo som odmietla. Pochopil to až potom, keď som mu na tvár naniesla špeciálne lepidlo a ukladala naň vlások po vlásku. Bol z toho na mŕtvicu, lebo nech sa díval akokoľvek zblízka, videl len kožu, z ktorej vyrastal vlas. V tom je tá EMMY! Pretože oni to nevedia. A ja im to ani ukazovať nebudem! (smiech)