Od jeho zatknutia ubehlo už 25 rokov. Alexandra mu začala písať po tom, čo si prečítala knihu, v ktorej sa o ňom píše a zvedavosť jej nedala spávať. V prvom liste sa na rovinu vraha opýtala, čo človeka motivuje, aby urobil taký čin. Odpoveď prišla o 5 dní. Vtedy s roztrasenými rukami otvorila obálku. Rigo mladej právničke posiela listy aj kresby či blahoželania k narodeninám. Spolu si vymenili už okolo 30 listov.
Alexandre sa v roku 2015 dostala do rúk kniha Zatratení od Dávida Kičina. Po prečítaní príbehu o Rigovi chcela vedieť viac. Autora knihy poprosila o adresu sériového vraha. S odhodlaním napísala 5. 8. 2015 Rigovi prvý list. Predstavila sa v ňom a uviedla, že má pár otázok. „Zaujímalo ma, prečo toľko žien pozabíjal, čo ho k tomu viedlo, čo ho motivovalo,“ hovorí Alexandra.
Tvrdí, že vrahovi sa nebála napísať. „Rozmýšľala som nad tým, že keď príde prvý list, aké to bude. Navyše tam bola moja adresa. Nemala som z toho strach. Je zatvorený, má veľa rokov a nemyslím si, že by ho niekedy pustili,“ pokračuje. Odpoveď prišla o päť dní a v liste bolo len 12 ručne napísaných riadkov. „Pozdravil ma, no odpovedi sa vyhýbal. Vyjadril sa len v tom zmysle, že počká na ďalší list,“ doplnila právnička.
V listoch zahmlieva?
V druhom liste už padli aj konkrétne otázky. „Nedá mi to, aby som sa Vás neopýtala, že čo človek musí mať v hlave, keď dokáže urobiť niečo také ako Vy. Bola to túžba?“ napísala mu v liste. Odpovede sa však opäť nedočkala. „U mňa by to nebola túžba také niečo spraviť. Už je to dlhá doba. Vôbec ma nezaujíma, čo píšu noviny a knihy. Cítim sa z psychickej stránky dobre,“ napísal Rigo.
Alexandra sa vyjadrila, že ak mu napíše list, on ho celý prepíše. „Napíšem, že som zažila nejaký zážitok a on mi odpíše: ,Pozdravujem ťa, zažila si taký zážitok.΄ Z tých listov sa len málo dozviem,“ hovorí o Rigovom štýle písania. „V listoch sa nikdy nevyjadlil, že je mu ľúto, čo spravil,“ tvrdí Alexandra. Jeden diel Kriminálnych prípadov, ktoré odvysielala RTVS, sa týkal aj prípadu Ondreja Riga, no ten ho nevidel. „Vo väzbe im po 22. hodine už vypínajú TV. Povedal, že mu je nepríjemné, že si to ľudia vysvetľujú po svojom,“ vysvetlila právnička.
Obrázky ako darček
Okrem listov posiela Rigo Alexandre z väzenia aj kresby maľované pastelkami. „Kreslí veľmi pekne, väčšinou anjelov a prírodu. Prvá kresba bol anjel, poslal mi ho 13. 9. 2015 v treťom liste. Rád kreslí a toto sú pre mňa darčeky,“ povedala Alexandra a dodala: „Dokonca mi poslal aj fotografie.“ Opýtala sa ho aj, či túži po slobode po dlhých 25 odsedených rokoch. „Povedal, že áno. O podmienečné prepustenie požiada v máji 2018,“ doplnila.
Alexandra sa chcela s Rigom stretnúť. Návšteva jej bola zamietnutá a viackrát sa o to už nepokúsila. „Teraz si píšeme skôr na priateľskej úrovni, chcem v tom pokračovať. V listoch mi aj písal, že šije dámske topánky, no pol roka je už bez práce,“ uzavrela Alexandra.
Prvý list od Riga
Srdečne Vás pozdravujem, Váš list som dostal 6. 8. Na základe knihy ste sa rozhodli, že mi napíšete list. Vážená, som rád, že môžem sa s Vami kontaktovať takýmto spôsobom a odpísať Vám na Váš list, ak mi zase odpíšete. Viem, že máte 24 rokov a ste vyštudovaná právnička. Nie ste novinár a ani sa nechystáte písať knihu. Zaujímate sa len o legislatívu a osudy väzňov na Slovensku. Ešte raz, chcel by som Vám odpovedať len na pár Vašich otázok. S úctou Ondrej Rigo.
Čo o ňom prezradili obrázky?
Dana Šedivá, psychiatrička a sexuologička
V kontexte životného príbehu sériového vraha nemajú idylické kresby žiadnu výpovednú hodnotu. No zaručene majú manipulatívny a opekňujúci vplyv na bežnú populáciu - zvádzajú k zamysleniu a pseudofilozofovaniu o možnom polepšení či vstúpení si do svedomia.
Prečo sa mladá žena rozhodne písať si s väzňom?
Dana Šedivá, psychiatrička a sexuologička
Vo väzenskom prostredí sa stretávame s tým, že recidivisti si prostredníctvom inzerátu nájdu partnerky, ktorým neprekáža ich kriminálna minulosť. Ide poväčšine o bezúhonné ženy, ktoré slepo veria v ich prevýchovu. Vo väzení ich navštevujú, po odpykaní trestu si ich nasťahujú domov.
Ide o vysoko rizikových partnerov, ich reálne fungovanie je na hony vzdialené predchádzajúcim sľubom, po čase sa vracajú do starých koľají. Viac než 90 % recidivistov a páchateľov závažných trestných činom má dissociálnu poruchu osobnosti, ide o absenciu vyšších citov, neschopnosťou empatie a súcitu. Sociálne naivné ženy si často vyberajú „zlých chlapcov“.
Kto je Ondrej Rigo (62)
Vraždil v Nemecku, Holandsku a na Slovensku. O život pripravil 8 žien a chlapca († 14). Aby nezanechával odtlačky prstov, na rukách nosil ponožky, ktoré sa našli aj na mieste činu. Rodák z Modry je za mrežami 25 rokov. Pri vyšetrovaní vražednej série vyšlo najavo, že si obete vytypoval počas prechádzok po Bratislave. Zatknúť ho prišli do hotela Carlton, kde pracoval ako šatniar. Rigo dostal doživotný trest, ktorý si odpykáva v ilavskej väznici.
Jeho zverstvá
V Mníchove v júni 1990 vnikol do spálne bytu 40-ročnej alkoholičky Helen Stickel a železnou trúbkou ju na smrť dotĺkol a potom s ňou súložil.
V auguste 1990 našla suseda mŕtvu amatérsku karatistku Ilku Zürn († 28). Prišla o život po úderoch železným kolom do hlavy a po prepichnutí tepny pri uchu skrutkovačom.
V Holandsku sa v roku 1990 dostal do bytu Marie wan den Werf, ktorá spala. Udrel ju dlaždicou do hlavy a súložil s ňou. V byte v tom čase spali dcéra nebohej a jej postihnutý exmanžel.
Prvou obeťou na Slovensku sa v septembri 1990 stala Terézia R. († 88). Bezbrannú starenku v noci v Domove dôchodcov na Pažítkovej ulici v Bratislave v spánku udrel päsťou po hlave a potom ju zahrdúsil.
Po trojmesačnej odmlke nasledovala smrť mamy so synom.
O necelý týždeň sa Rigo dostal do bytu vtedy 31-ročnej Jany B. na Kutuzovovej ulici v Bratislave a zaútočil na ňu násadou od motyky. Násada sa zlomila, čo spolu s aktívnou obranou žene zachránilo život. Jana počas bitky zdrapila Riga za prirodzenie a okrem nekvalitnej látky si zapamätala, že nohavice boli nahrubo zašité. Práve tento moment bol jedným z dôležitých svedectiev pri spoznávaní podozrivého.
Rovnakým spôsobom - cez okno - sa Rigo dostal k Helene N. († 80) z Továrenskej ulice. Zavraždil ju 12-kilovým kusom betónu.
Lešenárskou trúbkou Rigo v júli 1991 dobil Henrietu O. († 21). Vrah po znásilnení obeť okradol.
Poslednou obeťou masového vraha bola v marci 1992 Matilda U. († 67), ktorú dobil lešenárskou trúbkou v byte na Obchodnej ulici.
